Dlhé desaťročia vyzeral recept na moderné veľkomesto rovnako. Zobrať obrovské množstvo ocele, obaliť ho dokonale hladkým, modrastým reflexným sklom a postaviť sterilnú kocku, ktorá bude zrkadliť oblohu. Finančné štvrti od Londýna po New York sa premenili na zrkadlové bludiská. Lenže s príchodom klimatických zmien a čoraz horúcejších liet sa ukázalo, že tieto sklenené monštrá mestá len prehrievajú a navonok paradoxne pôsobia chladne. Pred niekoľkými rokmi však v Amsterdame vyrástol projekt The Valley, ktorý tento zabehnutý poriadok definitívne rozbil. Ukázal, že budúcnosť mrakodrapov nespočíva v dokonalej hladkosti, ale v návrate k divej, nepravidelnej prírode.
Prechod do podzemnej jaskyne
Mrakodrap The Valley v amsterdamskej biznis štvrti Zuidas zvonku klame telom. Smerom do ulice má hladkú sklenenú fasádu, no akonáhle podídete bližšie, zistíte, že budova sa uprostred akoby rozostúpila a odhalila masívny kamenný kaňon. Architekti zo slávneho štúdia MVRDV do objektu vysekali členité terasy z prírodného kameňa, na ktorých dnes bujnie vyše trinásťtisíc rastlín, stromov a kríkov. Tento projekt sa stal zlomovým bodom pre celú svetovú architektúru. Nebol to totiž len pokus dať na balkón zopár kvetináčov, aby budova vyzerala ekologicky. The Valley dokázal, že mrakodrap môže fungovať ako skutočný vertikálny ekosystém s vlastnou mikroklímou, ktorý prirodzene chladí okolie a zadržiava vodu.
To najväčšie prekvapenie však človek zažije, keď vstúpi priamo do vnútra budovy. Na prízemí sa totiž ukrýva obrie verejné átrium nazvané Grotto, čo v preklade znamená Jaskyňa. Celá táto monumentálna hala je od podlahy až po strop obložená hrubým prírodným kameňom, takže máte pocit, že ste sa namiesto modernej kancelárie ocitli v skutočnom podzemnom masíve. Architekti navyše do stropu tejto jaskyne vstavali obrovské presklené výrezy, ktoré sú z vonkajšej strany vlastne plytkými vodnými jazierkami. Denné svetlo tak do vnútra preniká cez reálnu vodnú hladinu, čo na kamenných stenách interiéru vytvára neustále sa pohybujúce, trblietavé odlesky. Z tejto chladivej jaskyne potom vedú schodiská priamo hore na slnečné, zelené terasy kaňonu.
Od singapurskej džungle až po stratený bratislavský Stonehenge
Tento úspech odštartoval obrovskú vlnu takzvanej biofilnej architektúry po celom svete, ktorá stiera hranice medzi stavbou a divočinou. Krátko nato svet ohromil napríklad mrakodrap CapitaSpring v Singapure, kde sa uprostred futuristickej výškovej budovy otvára masívna, niekoľkoposchodová tropická džungľa pre verejnosť. V rovnakom duchu sa nesie aj mrakodrap Quay Quarter Tower v Sydney, ktorý namiesto zbúrania starej fádnej veže využil jej kostru a premenil ju na sériu posunutých, otvorených dedín plných zelene. Tieto projekty reagujú na dôležitý fakt, že nekonečné línie skla a pravých uhlov ľudskú myseľ vyčerpávajú. Keď však sterilné prostredie vystriedajú prirodzené nerovnosti skál a nespútaná príroda, hladina stresu v ľudskom tele okamžite klesá. Presne tento svetový trend mal pred časom doraziť aj na Slovensko. Keď sa v hlavnom meste vyhlásila veľká medzinárodná architektonická súťaž na premenu zóny Chalupkova v novom bratislavskom downtowne, holandskí vizionári z MVRDV sa prihlásili s projektom Bratislava Rocks. Ich zámer bol fascinujúci. Inšpirovali sa prírodným úkazom Biele skaly pod Devínskou Kobylou a pre Bratislavu navrhli komplex budov, ktoré vyzerali ako obrie kamenné bralá porastené karpatskou vegetáciou. Verejnosť a médiá projekt okamžite prekrstili na bratislavský Stonehenge. Mal to byť dokonalý protipól k hladkým a lesklým vežiam, ktoré v okolí Nív vyrástli.
Projekt Bratislava Rocks sa však napokon nerealizoval. Hoci bol vizuálne najúchvatnejší, narazil na tvrdú realitu. Vysekať do mrakodrapov masívne kamenné kaňony s obrovskými prevismi by bolo extrémne náročné na statiku. Pre developera to znamenalo obrovské finančné náklady a technologické riziko pri následnej údržbe. Prísne slovenské svetlotechnické normy navyše ukázali, že nepravidelné kamenné veže by tieňovali okolité priestory natoľko, že by byty nespĺňali hygienické štandardy na bývanie.
Namiesto tohto kamenného konceptu tak v zóne Chalupkova vznikne polyfunkčný projekt od prestížneho talianskeho štúdia Stefano Boeri Architetti. Taliani priniesli do nového downtownu racionálnejší, no stále husto zelený model skutočného mestského vertikálneho lesa. Bratislava tak namiesto skalných brál získa funkčnú oázu, ktorá pomôže tlmiť letné prehrievanie lokality a zlepší mikroklímu medzi výškovými budovami. Celý zámer je momentálne vo fáze intenzívnej technickej prípravy a schvaľovacích procesov, pričom prvé stavebné stroje by sme mali v lokalite vidieť okolo roku 2027 alebo 2028.
