Dôchodková prognóza od Sociálnej poisťovne vyvolala medzi Slovákmi veľkú diskusiu. Niektorých potešili vysoké odhadované penzie, iných šokovali chýbajúce odpracované roky či podozrivo nízke sumy. Mnohí poistenci hovoria o chaose, neúplných údajoch a obavách, že na dôchodku môžu prísť o stovky eur mesačne. Odborníci však upozorňujú, že najväčšou chybou by bolo prognózu ignorovať.
Práve naopak. Dokument, ktorý Sociálna poisťovňa posiela miliónom poistencov, môže byť dôležitým varovaním aj poslednou príležitosťou skontrolovať si, či štát eviduje všetko, čo má.
Čo sa do dôchodku započítava a čo nie
Mnohí ľudia si myslia, že do dôchodku sa počíta iba klasické zamestnanie. V skutočnosti je zoznam období, ktoré vstupujú do dôchodkového poistenia, podstatne širší.
Budúce dôchodky môžu byť problém, ale každý z nás môže urobiť individuálne rozhodnutie - VIDEO
Do dôchodku sa započítava obdobie riadneho zamestnania, podnikania ako SZČO, dobrovoľného dôchodkového poistenia či výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka. Rovnako sa započítava obdobie materskej a rodičovskej dovolenky, keď za rodiča platí poistné štát.
To platí aj v prípade, ak sa rodičia na rodičovskej vystriedali. Ak bol časť obdobia doma otec a časť matka, každému sa započíta obdobie, počas ktorého sa o dieťa reálne staral. „Ak bol z dôvodu starostlivosti o dieťa dôchodkovo poistený jeden alebo druhý rodič, resp. túto možnosť využili obaja, zaráta sa to obom do dôchodku ako obdobie starostlivosti o dieťa v jeho reálnej dĺžke,“ vysvetlil pre SITA hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Krátenie jedného druhu dôchodku? Štát by mohol podľa analytikov ušetriť desiatky miliónov eur
Do dôchodku vstupuje aj obdobie poberania invalidného dôchodku, obdobie opatrovania osoby s ŤZP či výkon osobnej asistencie. Pri starších ročníkoch sú dôležité aj obdobia pred rokom 2004. Vtedy sa do dôchodku započítavalo aj štúdium na strednej alebo vysokej škole či evidencia na úrade práce podľa vtedajších pravidiel.
Naopak, po roku 2004 sa štúdium ani nezamestnanosť automaticky nezapočítavajú. Výnimkou je situácia, ak si človek za tieto obdobia poistné spätne doplatí.
Analytik varuje pred budúcnosťou dôchodkov. Prognózy ukážu sumu, ktorú možno štát nebude vedieť vyplatiť
Pozor na predčasný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch
Mnohých ľudí prekvapuje, že pri predčasnom dôchodku po odpracovaných rokoch platia prísnejšie pravidlá.
Do potrebných 40 rokov sa síce započítava väčšina období dôchodkového poistenia vrátane práce v zahraničí v rámci EÚ alebo krajín so zmluvou o sociálnom zabezpečení, no nie všetko.
Nezapočítava sa napríklad obdobie štúdia, nezamestnanosti či dodatočne doplatené poistné za štúdium alebo evidenciu na úrade práce. Tieto obdobia sa síce stále počítajú pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, ale nie pre splnenie podmienky 40 odpracovaných rokov.
Chýbajúce roky? Nie ste jediní
Práve chýbajúce obdobia poistenia sú dnes jednou z najväčších tém. Mnohí poistenci po otvorení dôchodkovej prognózy zistili, že im Sociálna poisťovňa neeviduje celé roky práce.
Niekomu chýba niekoľko rokov, inému aj viac než desaťročie. Podľa Sociálnej poisťovne však nejde automaticky o chaos alebo definitívnu stratu nároku.
„Toto je jeden zo zámerov dôchodkovej prognózy. Dať vám vedieť, ako na tom v Sociálnej poisťovni ste. Dávame vám informáciu o obdobiach, ktoré o vás evidujeme, ale zároveň aj tie, ktoré o vás neevidujeme,“ hovorí Martin Kontúr.
Dôvodov môže byť viacero. Sociálna poisťovňa bola dlhé roky papierovou inštitúciou a mnohé údaje sa do systému dopĺňali až spätne. Často chýbajú evidenčné listy od zamestnávateľov alebo údaje ešte neboli spracované.
Práve preto sa dnes odporúča kontrolovať si údaje priebežne počas pracovného života a nečakať až na pár rokov pred dôchodkom.
Čo robiť, ak údaje nesedia
Ak človek zistí, že mu chýbajú odpracované roky, mal by čo najskôr kontaktovať Sociálnu poisťovňu a pokúsiť sa obdobia vydokladovať.
Pomôcť môžu pracovné zmluvy, zápočtové listy, potvrdenia o zamestnaní, výplatné pásky, rozhodnutia úradov práce alebo potvrdenia o dobrovoľnom poistení.
Sociálna poisťovňa zároveň tvrdí, že eviduje aj staršie platby poistného ešte z čias slovenských korún. Ak má poistenec pochybnosti, odporúča obrátiť sa na pobočku Sociálnej poisťovne.
Problémom býva najmä situácia, keď už človek nemá žiadne doklady a zamestnávateľ medzitým zanikol. Aj v takom prípade však netreba automaticky panikáriť. Sociálna poisťovňa je zo zákona povinná pokúsiť sa chýbajúce obdobia dohľadať.
Každý rok môže znamenať nižší dôchodok
Odborníci upozorňujú, že podceniť chýbajúce obdobia môže byť veľmi drahé.
Do výpočtu dôchodku totiž vstupuje počet rokov dôchodkového poistenia, priemerné príjmy počas kariéry aj aktuálna dôchodková hodnota. Každý chýbajúci rok môže výslednú penziu znížiť.
Presné percento krátenia sa nedá určiť všeobecne. Záleží od konkrétneho človeka, jeho príjmov aj celkového počtu odpracovaných rokov.
„Do výpočtu dôchodku vstupuje celé obdobie dôchodkového poistenia klienta. Napríklad niekto za celý život získa 45 rokov dôchodkového poistenia a iný len 30 rokov. Do výšky dôchodku vstupujú: aktuálna dôchodková hodnota, priemerný osobný mzdový bod a tiež obdobie dôchodkového poistenia. Viac info TU: Výpočet a príklady | Sociálna poisťovňa (socpoist.sk),“ uviedol Kontúr.
Chýbajúce obdobia však nemusia ovplyvniť iba samotnú výšku dôchodku. Môžu rozhodnúť aj o tom, či človek splní podmienky na predčasný alebo minimálny dôchodok.
Odborníci prirovnávajú dôchodok k odmene za odpracovaný čas. Ak človeku chýba čo i len jeden rok, je to podľa nich podobné, akoby štátu povedal, že za 12 mesiacov práce mu netreba zaplatiť.
Prognóza nie je garancia dôchodku
Veľkú diskusiu vyvolali aj vysoké sumy budúcich dôchodkov, ktoré prognóza ukázala najmä mladším ľuďom.
Analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik upozorňuje, že prognózu netreba chápať ako prísľub štátu.
„Dôchodková prognóza totiž nie je žiadny prísľub od štátu, ale len matematický odhad podľa dnešných pravidiel,“ vysvetľuje.
Výpočty totiž predpokladajú, že sa v budúcnosti nezmení dôchodkový systém, dôchodkový vek, valorizácia, vývoj miezd ani demografická situácia. Pri mladých ľuďoch ide o horizont 30 až 45 rokov, počas ktorých sa môže zmeniť prakticky všetko.
Slovenský dôchodkový systém je pritom už dnes pod veľkým tlakom. Sociálna poisťovňa hospodári s miliardovým deficitom a v budúcnosti bude na jedného dôchodcu pripadať menej pracujúcich.
To znamená jediné – štátne dôchodky budú pravdepodobne pokrývať čoraz menšiu časť životnej úrovne.
Dôležitejšia než samotná suma je miera náhrady
Mnohí ľudia sa pri prognóze sústredia iba na výslednú sumu budúceho dôchodku. Odborníci však upozorňujú, že ešte dôležitejší údaj je takzvaná miera náhrady.
Ide o percento, ktoré ukazuje, akú časť príjmu pred dôchodkom bude penzia nahrádzať.
Ak niekomu vychádza miera náhrady pod 50 percent, môže v dôchodku čeliť výraznému poklesu životnej úrovne.
Aj vysoký dôchodok v tisíckach eur preto nemusí automaticky znamenať pohodlný život. O 30 rokov totiž môže mať úplne inú hodnotu než dnes.
Ako sa pripraviť, aby dôchodok nestačil len na prežitie
Odborníci sa zhodujú, že spoliehať sa iba na štát bude čoraz riskantnejšie. Kľúčové bude vlastné investovanie a budovanie finančnej rezervy.
Prvým krokom je skontrolovať si druhý pilier. Mladším sporiteľom sa pri dlhom horizonte odporúčajú najmä indexové alebo akciové fondy, ktoré majú vyšší potenciál zhodnotenia než konzervatívne dlhopisové fondy.
Dôležitý môže byť aj tretí pilier, najmä ak naň prispieva zamestnávateľ.
Najväčší význam má však pravidelné dlhodobé investovanie. Podľa odborníkov práve čas rozhoduje o tom, aký veľký majetok si človek dokáže vytvoriť.
„Miera náhrady príjmu zo štátneho dôchodku sa bude v budúcnosti znižovať. Preto je už dnes nevyhnutné, aby sa ľudia pripravovali sami,“ upozorňuje Ján Tonka z Finaxu.
Podľa neho môže človek pri investovaní 200 eur mesačne a priemernom výnose 8 percent za 30 rokov nasporiť viac než 280-tisíc eur.
Aj ekonóm Pavel Škriniar pripomína, že čas je pri dôchodku rozhodujúci. „S finančnou prípravou na dôchodok je to ako s hasením požiaru. S málom vody ho určite neuhasíte,“ upozorňuje.
Čo urobiť hneď po doručení prognózy
Odborníci odporúčajú dôchodkovú prognózu neodkladať do zásuvky.
Každý človek by si mal skontrolovať, či Sociálna poisťovňa eviduje všetky obdobia poistenia, preveriť chýbajúce roky a pozrieť sa na odhad dôchodku aj mieru náhrady.
Ak prognóza ukazuje nízky dôchodok, je to signál konať.
Ak ukazuje vysoký dôchodok, netreba sa uspokojiť. Práve príliš optimistické čísla môžu byť podľa odborníkov najväčším rizikom, pretože ľudí odradia od vlastnej prípravy na starobu.
Dobrá správa však je, že pripraviť sa dá aj s menšími sumami. Najdôležitejšie je začať čo najskôr.
>>> Rozhovor SITA s Igorom Horváthom, odborníkom na dôchodky
