Dokument Moderné a úspešné Slovensko z dielne rezortu financií je podľa ekonomických analytikov ambiciózny plán, ktorého splnenie by výrazne prispelo k stabilite verejných financií aj lepšej kvalite života na Slovensku. Obsahuje nevyhnutné opatrenia, žiaduce reformy, ale aj zbytočné návrhy. Zverejnený dokument zatiaľ nie je reformným plánom, ide o zoznam všetkých možných návrhov, z ktorých sa bude zostavovať výsledný reformný plán, tzv. plán obnovy.
Predstavený dokument obsahuje najmä rámcové zmeny, na konkrétne návrhy si až na niektoré výnimky musíme počkať. Otázne podľa riaditeľa inštitútu INEKO Petra Goliaša je, čo všetko a v akej podobe sa podarí pretaviť do reality. Prvým signálom bude podľa neho dôchodková reforma a novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré by mali prejsť parlamentom ešte v tomto roku. „Je tam viacero nepopulárnych zmien, vrátane zrušenia stropov na dôchodkový vek, či zavedenie výdavkových limitov. Politicky môže byť ťažšie tieto reformy presadiť, najmä ak je potrebná ústavná väčšina,“ povedal Goliaš. Sú však podľa neho kľúčové pre návrat dlhodobej stability verejných financií z pásma vysokého do nízkeho rizika.
Nepopulárne dane
Nepopulárne bude podľa Goliaša aj zvyšovanie spotrebných či majetkových daní, ku ktorému by malo prísť až v druhej polovici volebného obdobia ako kompenzácia za zníženie priamych daní a odvodov. „Zvyšovanie daní je tesne pred voľbami ťažko priechodné, preto by bolo lepšie zrealizovať daňovú reformu čo najskôr,“ poznamenal Goliaš. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana si myslí, že zvyšovanie nepriamych daní nie je potrebné. Na dosiahnutie stanoveného cieľa stačí podľa neho zvýšiť úspešnosť výberu dane z pridanej hodnoty na úroveň Českej republiky. Taktiež sa v dokumente navrhuje zvyšovanie dani z motorových palív. „Pritom spotrebná daň už dnes vysoko prekračuje náklady spojené s emisiami CO2,“ uviedol Ďurana.
„Nájde sa tam ale aj taký nezmysel ako je daň z vizuálneho smogu. Pre firmy vidíme akurát zmeny v odpisoch. To rozhodne nepostačí na to, aby sme Slovensko dostali do vyššej ligy,“ pokračoval Ďurana. Avšak predstava, že reformný plán zo Slovenska spraví opäť „tigrov“ je podľa neho trochu precenením možností a schopností. Takéto plány sa robia vo všetkých krajinách strednej Európy. „Na tom Slovenskom mi chýba moment prekvapenia. Niečo, čo by nás mohlo odlíšiť. Napríklad zavedenie estónskeho systému zdaňovania firemných príjmov,“ uzavrel Ďurana.
Na finálnu verziu si treba počkať
Z výdavkových priorít by sa do plánu obnovy mali podľa Goliaša zaradiť viaceré oblasti. V prvom rade by to mali byť investície do vzdelávania, vedy a výskumu. Ďalej integrácia sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, obnova a výstavba nových nemocníc a polikliník, telemedicína, meranie kvality, investície do obnovy budov a vykurovacích systémov s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Taktiež by to mali byť podľa neho investície do ekologickej dopravy, digitálna komunikácia štátu s občanmi. „V konečnom dôsledku však rozhodnú politici, preto si netrúfam predpovedať, čo sa dostane do finálnej verzie,“ doplnil Goliaš.
Konečný plán obnovy musia všetky členské štáty EÚ predložiť do 30. apríla 2021. V každom prípade ide podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej o výraznú pomoc, ktorá môže pomôcť v hospodárskom oživení a podporiť lepší a udržateľný ekonomický rast krajiny do budúcnosti. Je potrebné túto pomoc podľa nej adekvátne a včas využiť. „Doteraz sme pri čerpaní eurofondov patrili, žiaľ, k tým pomalším krajinám, preto v tomto ohľade máme značný priestor na zlepšenie,“ uviedla Muchová.
Čo sa týka priorít, ktoré sa nedostanú do plánu obnovy, stále je možnosť časť z nich financovať zo štandardných eurofondov, teda najmä z kohéznych fondov. Skôr ako problém z nedostatku peňazí bude problém podľa Goliaša s našou schopnosťou získané peniaze minúť efektívne a bez korupčných škandálov. Riziko, že peniaze nestihneme vyčerpať, je vzhľadom na doterajšie skúsenosti podľa neho reálne. Preto je potrebné vyberať už pripravené investičné projekty, zrýchliť územné aj stavebné konania a aj verejné obstarávanie.
