Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth upozornil poslancov v parlamente na pretrvávajúce vysoké riziko neudržateľnosti verejných financií. Podľa správy, ktorú prezentoval, ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol vlani 6,2 % HDP, čím sa Slovensko dostalo do pásma vysokého rizika.
„Žiaľ, aj tentoraz v správe konštatujeme, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sú udržateľné verejné financie, nebol v roku 2023 dosiahnutý,“ uviedol Tóth.
Potreba trvalých konsolidačných opatrení
Dlh Slovenska zostal v najvyššom piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy, pričom na konci roka 2023 dosiahol 56,1 % HDP. RRZ odhaduje, že bez nových konsolidačných opatrení by hrubý dlh mohol do roku 2028 vzrásť na 66,8 % HDP. Tóth zdôraznil potrebu trvalých konsolidačných opatrení.
Ekonóm Slaný kritizoval prístup ku konsolidácii, štáty sa zameriavajú na zvýšenie daní namiesto redukcie rastúcich výdavkov
„Verejné financie sú tak aj v tomto roku naďalej hlboko v pásme vysokého rizika a bezodkladne vyžadujú ozdravenie,“ uviedol Tóth.
Podľa neho vláda prijala množstvo dočasných opatrení, čo sa prejavilo v prekonaní povoleného deficitu 3 % HDP. Navrhuje využitie trvalých opatrení na ozdravenie verejných financií.
Odporúčanie rozpočtovej rady
„Väčšina schválených opatrení pre rok 2025 je spomedzi možných opatrení skôr ľahšie dosiahnuteľná,“ konštatoval Tóth.
Rozpočet čakajú legislatívne zmeny, otvorené otázky však podľa Kamenického ostávajú v dvoch oblastiach
Rozpočtová rada odporúča nájsť kvalitný mix konsolidačných opatrení na zvýšenie rastového potenciálu ekonomiky. Tóth tiež upozorňuje na potrebu modernizovať koncept dlhovej brzdy a zaviesť efektívne rozpočtové nástroje, ako sú výdavkové limity, na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti.
„Bolo by veľmi vítané, keby na pôde NR SR vzišla iniciatíva obnoviť túto myšlienku,“ dodal Tóth.
