Rok 2015 bol priaznivý aj čo sa týka objemu poskytnutých úverov.
Klienti si v decembri na bývanie požičiavali najlacnejšie v histórii. Priemerná úroková sadzba na poskytnutých úveroch dosiahla nové minimum 2,37 percenta. „Banky v posledných mesiacoch podmienky výraznejšie nezmenili. Takže kolísanie priemeru okolo 2,40 – 2,50 percenta a aj nové decembrové minimum je skôr odrazom toho, akí klienti a na aké nehnuteľnosti v danom čase žiadali úver, a nie trendu ďalšieho klesanie úrokov,“ skonštatoval senior analytik spoločnosti Fincentrum Peter Világi.
Objem úverov rástol
Rok 2015 bol priaznivý, aj čo sa týka objemu poskytnutých úverov. Banky poskytli na bývanie takmer 5,6 mld. eur, čo je medziročný nárast zhruba o 8 percent. Pritom približne polovica nových úverov slúžila podľa Világiho na splatenie tých starých. „Klienti v plnej miere využili priaznivé podmienky na trhu, aby ušetrili na drahých pôžičkách z minulosti. Priemerná úroková sadzba na existujúcich úveroch so splatnosťou nad päť rokov klesla z januárových 4,03 percenta na decembrových 3,50 percenta,“ hodnotí analytik.
Predčasné splatenie bude dostupnejšie
Aj keď sa v tomto roku očakáva pokles záujmu o refinancovanie, priestor na zlacnenie starších hypoték podľa Világiho stále je. O to viac, že od 21. marca nadobudne účinnosť nový zákon o úveroch na bývanie. Ten prináša maximálny poplatok za predčasné splatenie úveru aj mimo výročia fixácie vo výške jedného percenta.
„Klienti tak dostali novú príležitosť, aby ušetrili na splátkach aj celkovej preplatenosti. Kombinácia nízkej pokuty za zmenu banky s aktuálnymi úrokovými sadzbami znamená, že nadišiel čas uvažovať aj nad dlhšími fixáciami. Klient tak pri dobrej ponuke získa istotu aktuálnych výhodných podmienok na dlhšie obdobie a možnosť pomerne lacno odísť, ak sa vyskytne lepšia ponuka,“ skonštatoval Világi.
Zákon má aj riziká
Výhodné podmienky však podľa neho nemusia vydržať dlho, nová zákonná úprava totiž prináša aj riziká. Ak sa totiž záujem o refinancovanie rozbehne príliš, banky budú musieť prijímať opatrenia na kompenzáciu strát. Obdobná legislatíva v zahraničí znamenala podľa Világiho napríklad zvýšenie úrokových sadzieb.
Do úvahy prichádza podľa Világiho aj obmedzenie ponuky dlhších fixácií či zavedenie nových alebo zvýšenie existujúcich poplatkov spojených s úvermi na bývanie. „O konkrétnych opatreniach banky hovoriť nechcú, všetko bude závisieť od prvých mesiacov platnosti zákona,“ upozorňuje Világi.
