Slováci sa cítia byť menej šťastní než susední Česi a podľa dvoch čerstvých prieskumov za to môže najmä nedostatok peňazí a slabá finančná stabilita. Až dve tretiny ľudí priznávajú, že peniaze priamo ovplyvňujú ich pocit spokojnosti, no tretina obyvateľov sa aj tak nepovažuje za šťastnú.
Najväčšími bariérami sú nízke príjmy, vysoké výdavky a chýbajúce úspory. Odborníci sa zhodujú, že peniaze síce samy osebe šťastie neprinesú, no bez nich sa Slováci len ťažko zbavia stresu a neistoty.
Tretina Slovákov sa necíti šťastná
Z prieskumu spoločnosti Ipsos pre investičnú platformu Finax vyplýva, že až 58 % Slovákov považuje za základ šťastia zdravie, 43 % rodinu a 27 % pocit bezpečia. Peniaze sa však vnímajú ako predpoklad spokojného života, pretože uľahčujú zvládanie každodenných problémov a dávajú istotu.
„Peniaze nie sú cieľom, ale prostriedkom k šťastnému životu. Redukujú neistotu a stres, no samy osebe šťastie neprinášajú,“ vysvetľuje sociológ Michal Vašečka. Prieskum zároveň ukázal, že až 31 % Slovákov sa nepovažuje za šťastných, pričom hlavnými dôvodmi sú nedostatočný príjem (32 %) či vysoké náklady (24 %).
Chcete, aby sa vaše deti mali lepšie než vy? Týchto 10 finančných zásad im zmení budúcnosť
Aj preto 6 z 10 ľudí tvrdí, že keby zarábali viac, boli by šťastnejší. Podľa Romana Pudmarčíka z agentúry Ipsos by viac než polovici Slovákov stačil príjem medzi 1 000 až 2 000 eur v čistom na dosiahnutie finančnej spokojnosti.
Výsledky nadväzujú na medzinárodný prieskum finančnej skupiny NN, ktorý skúmal mieru šťastia v 11 krajinách. Najšťastnejší obyvatelia žijú v Holandsku a Belgicku, tesne za nimi nasledujú Česi. Slovensko so skóre 5,9 bodu skončilo pod priemerom a výrazne zaostalo za Českou republikou, no predbehlo Japonsko, kde obrovské pracovné nasadenie vedie k nízkemu pocitu spokojnosti.
Slabé úspory a rastúce dlhy
Podľa dát NN majú na šťastie najväčší vplyv financie, až potom bývanie či zdravie. Výrazným problémom je aj osamelosť, ktorú by podľa odborníkov mohli zmierniť silnejšie rodinné a komunitné väzby. „Vypracovaný osobný finančný plán dokáže zvýšiť úroveň finančnej spokojnosti až o tretinu. Ak sa človek nechce spoliehať iba na štát, sporenie v druhom a treťom pilieri je nevyhnutné,“ zdôraznil člen predstavenstva NN Slovensko Martin Višňovský.
Návrh rozpočtu spustil na rokovaní tripartity ostrú výmenu názorov, odbory nevylučujú ani protesty – VIDEO
Slováci však majú problém aj s tvorbou úspor. Finančnú rezervu nemá takmer tretina populácie. To len zvyšuje riziko, že pri neočakávaných výdavkoch padnú do dlhov, ktoré podľa odborníkov patria k ďalším bariéram šťastného života. „Toxické dlhy s vysokými úrokmi nás oberajú o pohodu. Naopak hypotéka, ktorá financuje nehnuteľnosť, je dlh, ktorý sa oplatí mať,“ pripomína Ján Tonka z Finaxu.
Šťastie sa dá nájsť aj v maličkostiach
Nemenej dôležitý je aj vplyv sociálnych sietí. Podľa prieskumu Finaxu až 75 % Slovákov priznáva, že tieto platformy negatívne ovplyvňujú ich vnímanie šťastia, pretože podporujú porovnávanie a závisť. Až 41 % respondentov sa priznalo, že cíti závisť voči majetnejším. Podľa Vašečku ide o kombináciu historických skúseností s rovnostárstvom a súčasného tlaku sociálnych médií, kde sa neustále prezentujú len vybrané úspechy iných.
Slovákov zasiahne „plesk“ daní, pocítia ho na nižších výplatách aj drahších potravinách - VIDEO
Napriek tomu, že šťastie je do veľkej miery podmienené financiami, existujú momenty, ktoré nás nič nestoja. Ako ukázal prieskum NN, dobrý spánok môže zvýšiť psychickú pohodu až o 37 %, pochvala od blízkeho o 24 %. Rovnako aj šport, pobyt v prírode či vyznanie lásky majú pre našu spokojnosť nezastupiteľný význam.
Z oboch prieskumov vyplýva jasný odkaz. Peniaze samy o sebe šťastie neprinesú, no bez finančnej stability a úspor je k nemu cesta podstatne ťažšia. Slovensko v porovnaní s vyspelými krajinami zaostáva najmä v úrovni príjmov, finančnej gramotnosti a schopnosti vytvárať rezervy. A to sa premieta aj do celkového pocitu spokojnosti obyvateľov.
