Tradičné investičné stratégie prestávajú fungovať, aké sú odporúčania analytikov v ére vojnovej ekonomiky?

Historicky osvedčená štruktúra investičného portfólia v pomere 60 % akcií a 40 % dlhopisov nemusí v súčasnosti fungovať.

„To, čo platilo v prostredí dlhodobo klesajúcich výnosov dlhopisov, pomerne stabilnej geopolitiky, pozitívnej demografie a nízkej inflácie, už nemusí byť vhodné pre súčasnú investičnú klímu, ktorú čoraz viac ovplyvňuje geopolitické napätie,“ povedal hlavný akciový stratég Saxo Bank Peter Garnry.

To patrí podľa neho do kategórie neistôt, nakoľko sa len ťažko kvantifikuje a má širokú škálu neznámych dôsledkov.

Vojnové hospodárstvo

Odkedy Rusko napadlo Ukrajinu, stojíme tvárou v tvár vojnového hospodárstva, najmä v Európe. Prirodzeným dôsledkom je fiškálna expanzia a pravdepodobne dlhšie pretrvávajúca inflácia.

Súčasne máme dočinenia s narastajúcim napätím medzi Európou, resp. USA na jednej strane a Čínou na druhej, čo je podľa analytikov ďalším zdrojom neistoty a inflácie.

Čínska ekonomika

Ešte stále silne exportne orientovaná čínska ekonomika má za následok, že Čína presadzuje politiku, ktorá nie je v súlade s národnou bezpečnosťou Európy a USA. Dá sa predpokladať, že clá a prekážková priemyselná politika časom narastú.

„Zároveň to znamená, že čínska ekonomika je citlivá na vývoj kurzu jenu voči konkurentom a predstavuje tak kľúčové riziko,“ upozornila vedúca stratégie FX Saxo Bank Charu Chanana.

Najatraktívnejšie strategické sektory

Investori by preto mali podľa Garnryho zvážiť niekoľko faktorov a kategórií s cieľom posilniť svoje portfólio v ére vojnovej ekonomiky a výrazne negatívnych demografických trendov. V rámci akcií medzi štyri aktuálne najatraktívnejšie strategické sektory patria podľa neho zdravotníctvo, technológie, financie a energetika.

„Tieto sektory majú najvyššiu pravdepodobnosť zabezpečiť v nasledujúcich 10 rokoch silné reálne výnosy,“ myslí si Garnry.

Čo sa týka zlata, to je podľa neho historicky dobrým komponentom portfólií na diverzifikáciu rizika v časoch vojny a vysokej inflácie.

„A nedávne geopolitické turbulencie to opäť potvrdili,“ povedal Garnry.

Nákup a predaj zlata

Avšak hlavný investičný analytik spoločnosti Simplea Marek Jošt si myslí, že časovanie nákupu a predaja zlata je veľmi neisté.

„Navyše u zlata o to viac, že kolísanie jeho ceny je na úrovni cien akcií. Bohužiaľ, zlato na rozdiel od akcií túto volatilitu nevyvažuje výnosom a jeho dlhodobé zhodnotenie je oproti rovnako rizikovým aktívam silne podpriemerné,“ uviedol Jošt.

Zlato bolo historicky považované za uchovávateľa hodnoty a za akési poistenie voči celosvetovým krízam.

Zlato nie je bezpečný prístav

„Avšak, posledné dekády, a najmä roky ukázali, že tento štatút zlato dávno stratilo. Ani vojna, ani pandémia, ani inflácia nijako neznásobili cenu zlata, ktoré tak nepotvrdilo očakávania niektorých investorov, že zlato je poistkou proti katastrofám. Ide naozaj len o drahé, nelikvidné, a navyše nefunkčné poistenie. Ani čo sa týka inflácie, zlato nezafungovalo. Zlato preto vôbec nepovažujem za bezpečný prístav,“ hovorí Jošt.

Podiel investície do tejto oblasti vidí v závislosti od druhu klienta na úrovni okolo 1 až 3 percent všetkých aktív.

Investovanie do komodít

Ako pokračoval Garnry, všetky najvážnejšie inflačné šoky v histórii boli spájané s rýchlo rastúcimi cenami komodít, takže alokácia investícií do komodít má zmysel aj teraz. Zelená transformácia by tiež mohla spustiť trvalé trendy v kľúčových komoditách vrátane medi.

„S infláciou trvácnejšou ako sa pôvodne predpokladalo stoja za zváženie aj dlhopisy chránené pred infláciou,“ uvádza Garnry.

Krátkodobé dlhopisy podľa neho v podstate fungujú ako hotovosť, pretože majú krátke trvanie, a preto sú pri veľkej inflačnej neistote menej rizikové.