Inflácia dosahovala začiatkom roka nad očakávania vysoké hodnoty, no jej tempo sa už zmierňuje. Inflácia ostáva podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pomerne vysoká aj v porovnaní s inými krajinami eurozóny. V prvej polovici tohto roka smerom nahor prekvapili ceny väčšiny zložiek spotrebného koša s výnimkou energií.
Opätovné zmiernenie inflácie
Nákladové faktory sa do cien pretavujú dlhšie než sa očakávalo. Pri aktuálnom poklese globálnych cien komodít a so zvyšujúcimi sa hlavnými úrokovými sadzbami ECB rozpočtová rada očakáva v druhej polovici roka ďalšie zmiernenie inflácie. Za celý rok by tak mala v priemere dosiahnuť 10,7 %.
V horizonte prognózy do roku 2027 bude inflácia podľa rady postupne klesať. V roku 2024 ešte medziročne ceny porastú v priemere o
4,6 %, pričom sa do nich budú dostávať oneskorené nákladové faktory a to najmä z rastu miezd. Rada očakáva tiež, že ceny energií pre domácnosti už nebudú vládou limitované tak zásadne ako v tomto roku a tiež prispejú k zotrvaniu inflácie výraznejšie nad cieľom 2 %.
Inflácia by mala naďalej klesať a od budúceho roka ostane v našich peňaženkách oveľa viac, tvrdí Kažimír
Tlmiacim faktorom bude dohoda medzi štátom a Slovenskými elektrárňami. V rokoch 2025 až 2027 rada očakáva pozvoľný návrat inflácie k dlhodobo rovnovážnym hodnotám a dočasne až pod ne. Pokles cien komodít a miernejší rast miezd môže dočasne vyústiť do inflácie mierne pod strednodobým inflačným cieľom ECB 2%.
Rast ekonomiky potiahnu investície
Reálny rast slovenskej ekonomiky v roku 2023 potiahnu najmä investície. Ich celkový medziročný nárast by mal byť pomerne dynamický. Podporí ich končiace sa tretie programové obdobie Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a rozbiehajúce sa investície z Plánu obnovy a odolnosti. Z EÚ fondov sa však bude menej investovať a viac poskytovať pomoc s vysokými cenami energií, ktorá neprinesie ekonomike prorastový impulz. Pôjde podľa rozpočtovej rady len o preplatenie existujúcich schém pomoci.
Do negatívnych čísel sa podľa RRZ prepadne pod váhou vysokej inflácie a úrokových sadzieb spotreba domácností. Za prvý polrok tohto roka očakáva jej pokles o vyše 2 %. Export by mal rásť pomerne nevýrazným tempom, nakoľko vysoká inflácia a úrokové sadzby nepriaznivo ovplyvňujú rast dopytu aj u našich obchodných partnerov.
Inflácia podľa analytikov naďalej klesá a v lete môže dosiahnuť jednocifernú úroveň
Oslabený je najmä dopyt po statkoch dlhodobej spotreby, na ktoré sa náš export špecializuje. Rast ekonomiky v roku 2023 rada z dôvodu negatívnych tendencií prehodnotila na nízke tempo 1,3 %. Vyhliadky na ďalšie roky sú podľa RRZ lepšie, vyšší bude zahraničný dopyt, ale ekonomiku utlmí domáca konsolidácia.
Vízia lepšej budúcnosti
Mierne oživenie ekonomík našich obchodných partnerov sa očakáva od roku 2024 a bude ho formovať očakávaný poklesu úrokových sadzieb, resp. inflácie. To sa pozitívne premietne do oživenia rastu našich exportov, resp. priemyslu, ku ktorým sa od roku 2026 pridá aj nová automobilka Volvo, či nová výroba Porsche.
Oživený dopyt po predmetoch dlhodobej spotreby a zmenšené obmedzenia na strane ponuky spôsobia, že dobehneme stratené trhové podiely. Investície budú rásť solídne vďaka plánu obnovy a domáca spotreba sa mierne oživí pri nižšej inflácii a návrate rastu reálnej mzdy.
Vysoká inflácia je väčším strašiakom. Kažimír povedal, čo musí NBS urobiť, aby ľudia netrpeli oveľa viac a dlhšie
Na druhej strane, domáci dopyt bude od roku 2024 mierne tlmený plánovanou fiškálnou konsolidáciou. Škrty v rozpočte budú rozložené v čase a budú rešpektovať výdavkové limity. V prognóze RRZ sa premietnu do zníženia spotreby a investícii verejnej správy a časť sa prejaví vo forme zníženej spotreby domácností a súkromných investícii. Brzdiace efekty konsolidácie by ekonomika cítila menej, keby sa efektívnejšie a rovnomernejšie čerpali objemné zdroje EÚ, ktoré má Slovensko k dispozícii.
