Regionálne disparity sú dlhodobo jedným z najvýznamnejších problémov Slovenska. Rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami sú ovplyvnené nielen geografickou polohou, ale aj štruktúrou obyvateľstva. Ako vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, v EÚ žije na vidieku len štvrtina obyvateľstva, avšak na Slovensku je to až 48 %. Podobne vysoké zastúpenie vidieckeho obyvateľstva nájdeme aj v Slovinsku a Írsku.
Krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, majú problém s nájdením správnych politík pre vidiek. Miera rizika chudoby je na vidieku o polovicu vyššia ako v mestách. Na Slovensku je rizikom chudoby postihnutých 22,5 % populácie na vidieku, zatiaľ čo v mestách 20,2 %. Tento rozdiel je podľa analytika spôsobený aj vyššou mierou nezamestnanosti na vidieku, ktorá presahuje 7 %, zatiaľ čo v mestách je len mierne nad 4 %.
Transformácia z riadenej na trhovú ekonomiku zaskočila vidiek, ktorý nebol pripravený na nové konkurenčné prostredie. Zahraničné investície smerujú predovšetkým do mestských oblastí, čo zvyšuje podľa Koršňáka závislosť vidieka od miestnych zdrojov. Ekonomika vidieckeho prostredia je tak vo väčšej miere závislá od miestnych zdrojov a kladie zvýšené nároky na kvalitu podnikateľského prostredia, najmä v oblasti podpory malých podnikateľov a živnostníkov.
Slovenský vidiek je často obrazom miestneho poľnohospodárstva, ktoré živorí a posledné desaťročia sa ešte viac posunulo k monokultúrnemu typu poľnohospodárstva na veľkých plochách s nízkym dopytom po pracovnej sile. Neefektívne dotácie v poľnohospodárstve, rozdrobenosť vlastníckych vzťahov k pôde a neprehľadnosť nájomných zmlúv sťažujú hospodárenie najmä menším poľnohospodárom.
Cieľ vyrovnávania rozdielov medzi regiónmi a mestami je súčasťou rozvojových programov EÚ. Avšak vzhľadom na preskupenie priorít politík EÚ sa očakáva, že zdroje smerujúce do rozvoja vidieka budú ustupovať novým prioritám. Preto bude podľa analytika dôležité zamerať sa na kvalitu a efektivitu domácich politík podporujúcich vidiek.
„Udržateľné politiky by mali riešiť štrukturálne problémy vidieka, vrátane bilancie miestneho trhu práce a zapojenia marginalizovaných skupín obyvateľstva,“ povedal Koršňák. Správne nastavenie týchto politík bude na Slovensku podľa neho zvlášť dôležité, vzhľadom na vysoké zastúpenie dedinského obyvateľstva.
Vyššia miera nezamestnanosti na vidieku v porovnaní s mestami je často previazaná s rizikom straty zamestnania. „Na Slovensku by rozdiel v miere nezamestnanosti indikoval nárast miery chudoby v smere od miest na vidiek až o polovicu,“ skonštatoval Koršňák. Avšak reálne dáta ukazujú nárast len o 11 %. Slovensko dokáže aspoň čiastočne zmierňovať negatívne dopady vysokej miery nezamestnanosti na vidieku na jeho obyvateľstvo.
Transformácia z riadenej na trhovú ekonomiku vo viacerých krajinách regiónu vidiek zaskočila. Hospodárstvo vidieka nebolo pripravené na nové konkurenčné prostredie, a kým mestám a priemyselným oblastiam často pomohol prílev zahraničného kapitálu, ten vidiek zvyčajne obchádzal. Takmer dve tretiny zahraničných investícií na Slovensku smerovalo do hlavného mesta Bratislava a jeho blízkeho okolia.
Zahraničné investície do regiónov navyše takisto zvyčajne smerovali do najväčších miest a ich blízkeho okolia – napríklad v Prešovskom a Žilinskom kraji pokrývajú krajské mestá a ich blízke okolie takmer dve tretiny zahraničných investícií v kraji, v Košickom kraji až takmer 90 %. Veľkí investori zvyčajne nevedia nájsť na vidieku dostatočné zdroje, napríklad pracovnej sily, a preto smerujú predovšetkým do mestských oblastí.
