Slovenské verejné financie prešli v Bruseli ďalším dôležitým testom. Európska komisia vo svojej jesennej prognóze potvrdila, že schválený štátny rozpočet Slovenska na budúci rok je v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Hodnotenie komisie sa pritom sústreďuje najmä na rast tzv. čistých výdavkov, teda oblasti, ktoré vlády dokážu reálne ovplyvniť prijímanými opatreniami. Informovalo o tom Ministerstvo financií SR.
Slovensko sa umiestnilo za Lotyšskom
Komisia uviedla, že pri medziročnom raste čistých výdavkov bez započítania obranných výdavkov vyšlo Slovensko ako najlepšie v celej únii. Po zarátaní výdavkov na obranu sa krajina umiestnila hneď za Lotyšskom, ktoré však dlhodobo míňa na obranu viac ako Slovensko.
V budúcom roku bude samosprávam chýbať kvôli konsolidácii viac ako 290 miliónov eur, upozorňuje ZMOS
Hodnotenie zároveň pripomína, že Brusel pri skúmaní plánov členských štátov nezohľadňuje výšku deficitu ako takú, pretože ten je ovplyvnený aj faktormi mimo kontroly vlády, najmä vývojom ekonomiky či nákladmi na obsluhu dlhu.
Kamenický hodnotenie víta
„Celkovo makroekonomický scenár v návrhu rozpočtového plánu je v súlade s prognózou,“ konštatuje EK. Ide o pravidelné hodnotenie, ktorým Brusel overuje, či členské štáty smerujú k plneniu odporúčaní rady a či ich plán konsolidácie verejných financií je realistický. Minister financií Ladislav Kamenický hodnotenie víta, no zároveň pripomína, že Slovensko sa stále nachádza v režime nadmerného deficitu.
Slovenský rozpočet je postavený na nerealistických číslach, varuje Európska komisia a rozpočtová rada
Brusel napokon konštatuje, že návrh rozpočtového plánu Slovenska je v súlade s maximálnym rastom čistých výdavkov podľa odporúčania rady pre ukončenie procedúry nadmerného deficitu. Komisia zároveň berie do úvahy aj tzv. národnú únikovú doložku, ktorá členským krajinám umožňuje určitú flexibilitu pri výdavkoch, pokiaľ ide o výnimočné situácie.
