Slovenské verejné financie po desiatich mesiacoch tohto roka ukazujú zhoršený obraz hospodárenia. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu októbra schodok 4,67 miliardy eur, čo podľa dát rezortu financií predstavuje medziročné zhoršenie o 1,27 miliardy eur, teda až o 37,3 percenta.
Hoci príjmy štátu medziročne vzrástli o 1,24 miliardy eur, resp. o 6,6 % na 20,05 miliardy eur, dynamika rastu výdavkov bola výrazne vyššia. Tie stúpli o 2,51 miliardy eur, resp. 11,3 % na 24,72 miliardy eur.
Vyššie príjmy štátu
Pozitívom vývoja je, že daňové príjmy štátu pokračovali v raste. Medziročne sa zvýšili o 1,82 miliardy eur, resp. o 12,2 %, a to predovšetkým vďaka silnejšiemu výberu DPH o 625 miliónov eur, dani z príjmov právnických osôb o 232 miliónov eur a dani z príjmov fyzických osôb o 494 miliónov eur. Významný bol aj nárast osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý priniesol štátu o 103,8 milióna eur viac ako vlani.
Verejný dlh sa ocitol v najvyššom pásme, Ficovu vládu čaká zmrazenie platov aj rozpočtových rezerv
K vyšším príjmom prispeli aj nové zdroje, najmä daň z finančných transakcií pri sume 251,8 milióna eur a solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, plynu a uhlia, ktorý medziročne vzrástol o takmer 40 miliónov eur. Naopak, mierny pokles sa prejavil pri daniach z používania tovarov a povolení na výkon činnosti, a to o 9,7 milióna eur.
Európske zdroje
Výrazne negatívne sa však na strane príjmov prejavilo poklesnutie európskych zdrojov, ktoré medziročne klesli až o 1,16 miliardy eur, resp. 45,5 %.
Dôvodom je ukončenie čerpania prostriedkov z programového obdobia 2014 – 2020, ktoré sa naposledy vyúčtovali ešte koncom roka 2024. Tento výpadok čiastočne kompenzovali nové príjmy z plánu obnovy vo výške 626,4 milióna eur, ktoré sa minulý rok ešte nerealizovali.
Kažimíra nezmenené úrokové sadzby neprekvapili. Zdôraznil však, že nie je dôvod konať unáhlene
Príjmy z dividend medziročne poklesli o 11,3 %, čo súviselo len s posunom termínov výplat. Ostatné nedaňové príjmy, ako úroky či kapitálové výnosy, boli tiež nižšie. Spolu o približne 26 miliónov eur.
Pokles pri výdavkoch
Zhoršenie bilancie rozpočtu spôsobil najmä rýchly rast výdavkov, a to pre vyššie úroky z dlhu, vyššie platby súvisiace s plánom obnovy a rast bežných výdavkov. Najvýraznejší nárast nastal pri výdavkoch spojených s plánom obnovy. Tie medziročne stúpli až o 1,02 miliardy eur, resp. 270 %, pričom zodpovedajúce výdavky na DPH k týmto projektom vzrástli o ďalších 81,8 milióna eur, resp. 168 %. Výdavky na obsluhu štátneho dlhu sa pre zvýšené úrokové sadzby a refinančné potreby štátu zvýšili o 299 miliónov eur, resp. 26 %.
Rozpočtová rada zvyšuje odhad deficitu, energodotácie tlačia Slovensko do červených čísel
Naopak, transfer Sociálnej poisťovni sa znížil o 300 miliónov eur, resp. 17,1 % na 1,45 miliardy eur. Výrazný pokles bol aj pri výdavkoch súvisiacich s eurofondmi, ktoré sa medziročne znížili o 666 miliónov eur, resp. 30,5 % po skončení predchádzajúceho programového obdobia. Naopak, odvod Slovenska do rozpočtu EÚ vzrástol o 120,7 mil. eur, resp. 18,1 %. Značnú časť nárastu výdavkov však tvorili aj ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, ktoré medziročne vzrástli o takmer 2 miliardy eur, resp. 12,6 % na 17,57 miliardy eur.
