Cestu Slovenska do eurozóny zavŕšili 8. júla 2008 ministri financií krajín Európskej únie, kedy schválili poslednú potrebnú legislatívu na rozšírenie eurozóny a stanovili konverzný kurz koruny voči euru. Dnes krajina oslavuje 10. výročie s menou euro.
Slovensko sa stalo 16-tym členom eurozóny pred desiatimi rokmi, 1. januára 2009. Tomuto kroku však predchádzalo niekoľko rokov dôležitých príprav a krokov v rámci hospodárskej politiky, ktoré boli pre prijatie Slovenska do „Klubu bohatých“ nevyhnutné. Formálny proces schvaľovania vstupu Slovenska do eurozóny európskymi autoritami sa pritom definitívne zavŕšil 8. júla 2008. Vtedy ministri financií Európskej únie schválili poslednú formálnu legislatívu nevyhnutnú na rozšírenie zoznamu krajín používajúcich euro a predovšetkým stanovili konverzný kurz na úrovni 30,1260 SKK/EUR.
Na začiatku bol vstup do EÚ
Cesta Slovenska do eurozóny sa však začala už 1. mája 2004 vstupom do Európskej únie. Podľa prístupových zmlúv totiž všetky nové členské krajiny musia euro prijať, aj keď v nich nie je stanovený termín, dokedy tak majú urobiť. Snahy Slovenska sa však v tomto smere naplno prejavili už nasledujúci rok. Koruna sa totiž v novembri 2005 po utajených rokovaniach slovenských a európskych autorít stala súčasťou európskeho systému výmenných kurzov ERM II, ktorý je často označovaný aj ako „čakáreň na euro“. Minimálne dvojročný pobyt domácej meny v systéme je jednou zo základných podmienok na prijatie eura.
Pôvodne bola centrálna parita, teda hodnota, od ktorej sa rámci ERM II kurz koruny voči euru môže pohybovať najviac do 15 % oboma smermi, stanovená na 38,455 SKK/EUR. Silné posilňovanie koruny však viedlo k posunu parity v marci 2007, a to zhruba o 8,5 % nadol na úroveň 35,4424 SKK/EUR. Ani pri tejto úrovni sa však kurz nezastavil a koruna ďalej posilňovala. Slovenská mena sa pritom v stanovených hraniciach udržala po celé dva roky, aj keď centrálna banka niekoľkokrát intervenovala proti jej posilňovaniu ale aj oslabovaniu. Významnejšou krízou koruna prešla iba v lete 2006, keď otázna politická podpora zavedenia eura od vtedajšej novej vlády Roberta Fica zapríčinila jej prudké oslabenie, proti ktorému zasahovala priamo na trhu Národná banka Slovenska. Po deklarácii premiéra Roberta Fica o jednoznačnej podpore vstupu Slovenska do eurozóny sa však situácia upokojila a koruna opäť nastúpila na trend posilňovania.
Koruna sa ďalej posilňovala
Úroveň centrálnej parity sa podľa očakávaní ekonómov posúvala ešte raz. Stalo sa tak 28. mája 2008 po zatvorení trhov, keď sa prudko posilňujúca slovenská mena približovala k spodnej hranici pásma v ERM II, pri ktorej dosiahnutí by podľa pravidiel systému musela Národná banka Slovenska ale aj Európska centrálna banka intervenovať na oslabenie koruny. Európske autority vtedy posunuli stredový kurz v rámci systému ERM II práve až na dovtedajšiu spodnú hranicu pásma, teda 30,1260 SKK/EUR, pričom slovenská koruna túto úroveň nikdy predtým nedosiahla. Premiér Robert Fico posunutie parity o 15 % potom niekoľkokrát označil za veľký úspech. Nová parita sa už medzi odborníkmi často považovala aj za úroveň konverzného kurzu.
Po začlenení koruny do systému ERM II sa pri oficiálnom plánovanom termíne zavedenia eura od januára 2009 začali relevantné slovenské inštitúcie usilovať predovšetkým o zabezpečenie plnenia ďalších Maastrichtských kritérií, ktorými sú fiškálne kritérium, kritérium cenovej stability a kritérium stabilných úrokových sadzieb. Fiškálne kritérium po krátkodobých pochybnostiach z roku 2007, vyplývajúcich z neistoty ohľadom započítania dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti a ďalších inštitúcií do verejného okruhu, Slovensko napokon splnilo so značnou rezervou. Deficit verejných financií za referenčný rok 2007 bol pod 3-percentným kritériom vyše 0,8 percentuálneho bodu a dlh verejnej správy bol o vyše polovicu nižší ako povoľuje 60-percentná hranica kritéria.
Otáznou bola úroveň inflácie
Najväčšie otázniky dlhodobo viseli nad udržateľnosťou inflácie, teda cenovou stabilitou. Zo strany Slovenska bola kritizovaná predovšetkým samotná formulácia kritéria, podľa ktorého dvanásťmesačná priemerná inflácia nesmela prekročiť priemernú úroveň rastu cien troch krajín Európskej únie s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Kritérium tak totiž často tvorili krajiny, ktoré ani neboli súčasťou eurozóny a kvôli špecifickým domácim podmienkam neodrážali reálne situáciu v oblasti cenovej stability v ostatných krajinách. Slovensko napriek tomu aj túto prekážku zvládlo. Kritérium začalo plniť v auguste 2007 a v marci 2008, ktorý bol koncom dvanásťmesačného referenčného obdobia, bola inflácia pod hranicou kritéria jeden percentuálny bod. Naopak, najmenej problémovým kritériom bola už od začiatku príprav Slovenska na vstup do eurozóny stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Tie boli v marci 2008 pri hodnotení plnenia kritérií na Slovensku na úrovni 4,5 %, teda o dva percentuálne body nižšie ako maximálne povoľujú pravidlá Maastrichtu.
Všetky tieto dáta napokon zanalyzovali vo svojich konvergenčných správach Európska komisia a Európska centrálna banka. Zverejnili ich 7. mája 2008 a skonštatovali, že Slovensko plní Maastrichtské kritéria udržateľne a komisia odporučila vstup krajiny do eurozóny. Práve konvergenčná správa komisie sa pritom považuje za rozhodujúci dokument na ceste krajiny do eurozóny, rozhodnutia v ďalších európskych inštitúciách sa považujú za viac-menej formálne. Takto 17. júna 2008 podporil vstup Slovenska do eurozóny Európsky parlament, ktorý v celom procese zohráva len konzultačnú úlohu a o dva dni neskôr aj politickí lídri krajín Európskej únie na summite Európskej rady v Bruseli. Sériu formálnych rozhodnutí ukončilo práve rokovanie ministrov financií Európskej únie 8. júla 2008, čím bolo Slovensko definitívne schválené za 16-teho člena eurozóny.
