Verejné financie Slovenska sa bez nových konsolidačných zásahov dostanú do pásma, ktoré už dnes Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) označuje za neudržateľné. Vo svojej aktuálnej prognóze strednodobého fiškálneho vývoja, vypracovanej na základe scenára nezmenených politík, upozorňuje, že po dočasnom poklese deficitu v roku 2026 sa schodok od roku 2027 opäť prehĺbi nad hranicu piatich percent HDP.
Do roku 2029 by sa mohol vyšplhať až na úroveň okolo šiestich percent HDP, čo by v absolútnom vyjadrení predstavovalo viac ako 9,6 miliardy eur. S tým súvisí aj prudké zadlžovanie. Hrubý dlh by sa v roku 2027 priblížil k hranici 100 miliárd eur a do roku 2029 by mohol dosiahnuť približne 75 percent HDP.
Rastúce náklady a nové výdavky
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vychádza z aktuálne platnej legislatívy a upozorňuje, že bez prijatia nových trvalých opatrení sa hospodárenie štátu bude zhoršovať. K rastu deficitov prispievajú predovšetkým rastúce úrokové náklady na obsluhu dlhu, ktoré sa v rokoch 2027 až 2029 každoročne zvyšujú o 0,2 percenta HDP.
Rozpočtová rada neprišla s dobrou vyhliadkou, stav slovenskej ekonomiky nám nezávidia ani najbližší susedia
V roku 2027 sa k nim pridá aj výraznejší nárast obranných výdavkov v dôsledku kumulácie dodávok vojenskej techniky, čo medziročne zhorší saldo o 0,4 percenta HDP, a tiež náklady na reformu dlhodobej starostlivosti vo výške 0,2 percenta HDP. O rok neskôr sa deficit prehĺbi najmä pre vypršanie dočasne zvýšených daní a odvodov a v roku 2029 sa pridá aj rast výdavkov na dôchodky po skončení platnosti zmrazenia trinástych dôchodkov.
Potreba miliardových opatrení
Ak chce vláda naplniť ciele schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, bude musieť podľa rady pristúpiť k výrazným úsporným alebo príjmovým opatreniam. Už v tomto roku totiž rozpočtový cieľ zaostáva o 0,4 percenta HDP, teda približne o 535 miliónov eur. V roku 2027 bude podľa odhadov potrebné prijať dodatočné opatrenia v objeme 2,7 miliardy eur, čo predstavuje 1,8 percenta HDP, a v roku 2028 ďalších 1,4 miliardy eur.
Kanadská ratingová agentúra ohodnotila Slovensko. Ako obstálo?
V porovnaní s predchádzajúcou prognózou očakáva rada vyššie deficity na celom horizonte s výnimkou roku 2027. Dôvodom sú najmä nižšie daňové a odvodové príjmy, slabší výnos dane z príjmov právnických osôb pre pokles ziskovosti firiem, vyššie výdavky na spolufinancovanie eurofondov a vyššie obranné výdavky z konca roka 2025. Časť negatívneho vývoja tlmí presun financovania niektorých nemocničných projektov z plánu obnovy a nižšie než očakávané čerpanie dôchodkov na konci minulého roka.
Dlh sa približuje k historickým maximám
Zhoršovanie nominálnych schodkov sa premieta aj do rastu štrukturálneho deficitu, ktorý by mal bez započítania jednorazových vplyvov dosiahnuť v roku 2027 úroveň päť percent HDP a do roku 2029 vzrásť na 5,8 percenta HDP. Hrubý dlh by už v roku 2027 dosiahol 67,8 percenta HDP a na konci prognózovaného obdobia by sa pohyboval tesne pod hranicou 75 percent HDP.
To je výrazný nárast oproti odhadu na konci roka 2025, keď dlh predstavoval 61,5 percenta HDP. Rýchly rast dlhu poháňajú najmä vysoké deficity a čoraz vyššie náklady na jeho financovanie, vrátane úrokových platieb a emisného diskontu. Vývoj ovplyvňuje aj udržiavanie relatívne vysokej hotovostnej rezervy štátu, ktorá sa má v strednodobom horizonte pohybovať okolo siedmich percent HDP.
Živnostníci miznú z trhu. Vyššie odvody menia mapu slovenského podnikania
Bez dodatočných konsolidačných krokov by úroveň dlhu výrazne presahovala horný limit ústavnej dlhovej brzdy počas celého prognózovaného obdobia a v roku 2029 by ho prekročila až o 25 percentuálnych bodov HDP. Maastrichtské kritérium 60 percent HDP pritom Slovensko podľa odhadu rady prekročilo už na konci roka 2025, a to o 1,5 percentuálneho bodu. Strednodobý semafor verejných financií tak vysiela jasný signál: bez zásadnej korekcie rozpočtovej politiky sa deficit vráti nad päť percent HDP a verejný dlh sa priblíži k historickým maximám.
