Slovensko sa opäť raz rozhodlo ukázať svetu, že ak niečo naozaj vieme, tak je to vymýšľať dane. Nový návrh na zavedenie digitálnej dane (DST), ktorý predložil Radomír Šalitroš z ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, má priniesť „desiatky až stovky miliónov eur“ do štátnej kasy. A to všetko cielením na technologických gigantov ako Google, Meta či Netflix, ktorí si tu veselo zarábajú, kým slovenské firmy sa trápia s vysokým daňovým zaťažením.
Myšlienka je jednoduchá, ale…
Znie to ako spravodlivý boj Dávida proti Goliášovi, však? Lenže v krajine, ktorá v digitalizácii zaostáva, je tento plán skôr smutným vtipom než revolučným krokom.
Rozpočet za dymovou clonou - KOMENTÁR
Poďme si to rozobrať. Myšlienka je jednoduchá: veľké technologické firmy, ktoré zarábajú na slovenských používateľoch, posielajú svoje zisky do daňových rajov, ako je Írsko, a na Slovensku platia len drobné v podobe DPH. To nie je fér, hovoria na ministerstve, a tak chcú zaviesť daň z digitálnych služieb – povedzme 3 % ako vo Francúzsku (ktoré si takto príde na 400 miliónov eur ročne) alebo 5 % ako v Rakúsku na digitálnu reklamu.
Slovensko by sa tak pridalo k hrdému klubu krajín, ktoré si trúfajú aspoň trochu poštekliť technologických gigantov. A aby to bolo ešte krajšie, tvrdia, že je to len „dočasné“, kým OECD v rokoch 2026 až 2027 nepríde s globálnym riešením. Aká noblesa! My, malé Slovensko, budeme čakať na svetový poriadok, ale dovtedy si trochu privyrobíme. Alebo aj možno nie.
Predchádzajúce pokusy
Najväčšou iróniou celého návrhu je, že Slovensko chce zdaňovať digitálne služby, zatiaľ čo samo v digitalizácii zaostáva. Náš e-Government, ktorý je skôr zdrojom frustrácie než pýchy, verejné IT projekty, ktoré sa vlečú často aj roky (napr. e-kataster) s rozpočtami konkurujúcimi hollywoodskym filmom, a mnohé obce ešte stále fungujú na papieri a pečiatkach.
Namiesto boja s technologickými titánmi by sme sa mohli sústrediť na to, aby naše školy mali funkčné počítače, nemocnice digitálne záznamy a úrady portály, ktoré nespadnú hneď pri prvom väčšom nápore.
Ale jasné, poďme si trúfnuť na Amazon a TikTok! Veď čo už môžeme stratiť, okrem času, peňazí a nervov? Spomeňme si na predchádzajúce pokusy o podobnú daň – rok 2019, keď ministerstvo financií vyrátalo, že by sme získali úchvatných sedem miliónov eur (mínus náklady na administráciu) – ukázali, že ide skôr o fiškálnu frašku než o zlatú baňu.
Výsledok? Viac byrokracie, vyššie ceny pre spotrebiteľov (lebo Meta a Netflix si svoje náklady prehodia na nás) a pravdepodobne zopár nahnevaných tweetov od amerických diplomatov, ktorí nám pripomenú, že clá na naše autá sa dajú zaviesť veľmi rýchlo.
Čakanie na Godota
Ekonomická logika za DST je krehká ako ten životne prepotrebný wifi signál na dedine. Áno, je pravda, že tech giganti využívajú medzery v daňových systémoch, a áno, domáce firmy čelia tvrdšej konkurencii. Ale zdaňovať ich príjmy tu, kde nemajú ani kanceláriu, ani zamestnancov, je ako žiadať od brazílskeho farmára, aby platil daň za kávu, ktorú si vychutnávame v kaviarni na Námestí SNP.
Navyše, globálne riešenie OECD, na ktoré sa tak spoliehame, je ako čakanie na Godota – rokovania sa vlečú, štáty sa hádajú a tech firmy lobujú, akoby im išlo o život. A čo ak sa dohodnú? Slovensko bude musieť svoju daň aj tak upraviť alebo zrušiť, aby sa prispôsobilo. Tak načo táto predohra?
Riziká sú očividné. USA už pohrozili Francúzsku sankciami za ich DST, a Slovensko, malý hráč na globálnej scéne, by mohlo byť ľahkým terčom. Naše exporty, od áut po elektroniku, by mohli pocítiť odvetu. A spotrebitelia? Pripravte sa na drahšie predplatné na Spotify, vyššie poplatky za Uber či drahšiu reklamu na Instagrame, pretože firmy nikdy neplatia dane zo svojho – vždy to hodia na nás. A čo získame? Možno pár miliónov, ktoré sa stratia v čiernej diere rozpočtu, kým budeme naďalej zaostávať v digitalizácii škôl, nemocníc či verejnej správy.
Ak by Slovensko naozaj chcelo byť spravodlivé, mohlo by sa sústrediť na to, aby naša ekonomika nebola len montážnou dielňou, ale centrom inovácií. Podporiť startupy, zlepšiť digitálnu infraštruktúru, naučiť úrady používať umelú inteligenciu bez toho, aby sa zasekli na prvej chybovej hláške. Digitálna daň je ako pokus vymáhať peniaze od Formuly 1, keď my ešte jazdíme na koňoch. Skôr než budeme zdaňovať budúcnosť, mali by sme ju najprv dobehnúť.
