AKTUALIZOVANÉ
Ekonomiku Slovenska v úvode roka podľa očakávaní ťahal domáci dopyt. Okrem konečnej spotreby neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam rástli všetky jeho zložky.
Slovenské hospodárstvo v prvom štvrťroku tohto roka reálne vzrástlo o 3,4 %. Vyplýva to zo spresnených údajov Štatistického úradu SR, ktorý tak mierne navýšil svoj rýchly odhad hospodárskeho rastu z mája o 0,1 percentuálneho bodu. Oproti prvému štvrťroku vlaňajška tak ekonomika Slovenska rástla o 0,5 percentuálneho bodu rýchlejšie. V bežných cenách hrubý domáci produkt krajiny stúpol o 3 % na 18,403 mld. eur. Medzikvartálny rast hospodárstva po očistení o sezónne vplyvy v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2015 dosiahol 0,8 %.
Podľa analytikov ide o solídny rast
Slovensko si tak aj po vypršaní efektu dobiehajúceho čerpania eurofondov z konca minulého roka podľa analytikov udržalo relatívne solídny rast. V poslednom kvartáli minulého roka hospodárstvo vďaka tomu rástlo o 4,3 %. „Čakali sme ešte výraznejšie spomalenie. Investície sa ale neprepadli až tak výrazne, ako sa očakávalo po ich vysokej dynamike koncom minulého roka. Optimizmus teda pochádza z domácej časti ekonomiky,“ uvádza sa v komentári menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS). Ako dodal analytik VÚB Andrej Arady, až ďalší kvartál ukáže, do akej miery investície v prvom štvrťroku dobiehali ešte z neukončených projektov z konca vlaňajška a do akej miery sa investičná aktivita dokázala udržať.
Odhady na ďalšie obdobie sa nemenia
Pre ďalšie obdobie analytici zatiaľ svoje odhady nemenia. Podľa Ľubomíra Koršňáka z UniCredit Bank by tak slovenské hospodárstvo malo v tomto aj budúcom roku stúpnuť o 3,2 %. „V štruktúre rastu by mal dominovať domáci dopyt, ktorý bude počas roka postupne dopĺňaný pozitívnym príspevkom zahraničia,“ uviedol. Rast európskych ekonomík by mala naďalej podporovať aj uvoľnená menová politika európskych centrálnych bánk na čele s Európskou centrálnou bankou, ako aj stále relatívne lacné energie. Riziká prichádzajú skôr z externého prostredia. Či už je to hlasovanie o brexite alebo očakávané voľby v Španielsku.
Ťahúňom domáci dopyt
Podľa očakávaní k zvýšeniu úhrnného dopytu prispel najmä domáci dopyt, ktorý pokračoval vo svojom medziročnom raste vplyvom zvýšenia takmer všetkých jeho zložiek. „Jeho nárast o 3,8 % v rozhodujúcej miere ovplyvnil rast tvorby hrubého kapitálu o 9,3 %, z toho tvorby hrubého fixného kapitálu o 1,5 %,“ konštatuje ŠÚ. Výdavky na konečnú spotrebu vzrástli medziročne o 2,6 %, z toho na konečnú spotrebu verejnej správy o 3,1 % a na konečnú spotrebu domácností o 2,5 %. Konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam klesla o 1,2 %.
Zahraničný dopyt tiež rástol
Zahraničný dopyt, teda vývoz výrobkov a služieb, síce stúpol, ale dynamika jeho rastu bola výrazne miernejšia ako v prvom štvrťroku minulého roka. Rast vývozu výrobkov a služieb sa medziročne spomalil o 5,2 percentuálneho bodu na 0,2 % a dovozu výrobkov a služieb o 4,8 percentuálneho bodu na 0,4 %.
Hrubá pridaná hodnota stúpla takmer o 3 %
Hrubá pridaná hodnota vyprodukovaná v národnom hospodárstve v prvom štvrťroku tohto roka medziročne vzrástla o 2,7 %. Vývoj ovplyvnil najmä jej rast v informačných a komunikačných činnostiach o 5,7 % a v priemysle o 5,5 %. Vyššiu pridanú hodnotu vytvorili aj odvetvia vo veľkoobchode a maloobchode, v oprave motorových vozidiel a motocyklov, v doprave a skladovaní a v ubytovaní a stravovaní o 3,8 %, vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 3,1 %. V umení, zábave a rekreácii a ostatných činnostiach pridaná hodnota stúpla o 2,9 %, v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 1,5 %, v pôdohospodárstve, v činnostiach v oblasti nehnuteľností ako aj v stavebníctve zhodne o 0,1 %. Pridaná hodnota sa znížila len vo finančných a poisťovacích činnostiach o 9,3 %. Pozitívny trend sa zaznamenal aj pri vyššom výbere čistých daní z produktov o 11,2 %.
