Až 78 % opýtaných si v súčasnosti nejakým spôsobom sporí.
Slováci pri sporení preferujú atraktívny úrok. Prevažná väčšina, 63 % respondentov, uviedla, že by sa ich peniaze mali zhodnocovať úrokom aspoň 5 % ročne a viac. Nižšie úroky opýtaných nijak zvlášť neoslovili, a teda nepredstavujú pre nich žiadnu motiváciu, prečo by si mali založiť v banke akúkoľvek formu sporenia. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Prima banky, ktorý pre ňu zrealizovala prieskumná agentúra 2muse.
Výplatu minú skôr než stihnú odložiť
Napriek tomu Slováci nie sú voči sporeniu v banke skeptickí. Až 78 % opýtaných si v súčasnosti nejakým spôsobom sporí, pričom takmer 7 z 10 využíva na tento účel sporiaci účet v banke. Tí, ktorí sa v prieskume vyjadrili, že žiadne peniaze nešetria, uviedli ako dôvod svoju finančnú situáciu. Túto vzorku opýtaných tvorí až 63 %, ktorí celú svoju mesačnú výplatu minú skôr ako si stihnú niečo odložiť. Ako druhý dôvod, ktorý ich od pravidelného sporenia odrádza, však označila pätina Slovákov súčasné úroky na sporiacich produktoch.
Vplyv iných benefitov
Pri sporení považujú Slováci za dôležité aj to, aby si mohli vyberať peniaze kedykoľvek a bez poplatku. To by uvítala viac ako pätina opýtaných. V tesnom závese sa ocitla aj možnosť sporiť si už v nízkych sumách, ktoré si klienti budú vedieť odkladať bez toho, aby to zaťažilo ich rodinný rozpočet. Prieskum tak ukázal, že hoci atraktívny úrok stále vedie, ľudí pri rozhodovaní o otvorení si sporiaceho účtu ovplyvňujú aj iné benefity.
Sporenie na horšie časy
Ak výsledky prieskumu naznačujú, že Slovákom ide len o zisk, ide o mylnú predstavu. Takmer 7 z 10 opýtaných si totiž pri slove „sporenie“ najčastejšie v mysli vybaví zodpovedný prístup, nutnosť a potrebu odkladať peniaze. Len zlomku z nich napadne nesplnený sen, ktorý si v súčasnej situácií nemôžu dovoliť a niektorým sa dokonca vynorí predstava prasiatka s otvorom na hádzanie mincí. A čo by s nasporenými peniazmi urobili? Necelá polovica opýtaných by úspory použila na horšie časy. Zmysluplne by peniaze investoval aj zvyšok respondentov, keďže 12 % z nich by nimi splatili hypotéku a ostatné dlhy, nasleduje kúpa auta, vzdelanie detí či vybavenie do domácnosti.
