Slováci tento rok pracujú na štát rekordne dlho. Deň daňovej slobody totiž analytici Nadácie F. A. Hayeka pre rok 2021 vypočítali až na 9. júla. Na štát sme teda museli pracovať až 190 dní.
V porovnaní s vlaňajškom tak museli Slováci na pokrytie účtu za chod verejnej správy a samospráv pracovať o 8 dní dlhšie. Ide o najhorší výsledok v histórii výpočtu dňa daňovej slobody od roku 1999. Analytici nadácie pritom tohtoročný výsledok pripisujú predovšetkým nepriaznivému stavu verejných financií.
Pandémia si vyžiadala zvýšenie výdavkov
Druhá vlna pandémie, ktorá zasiahla aj našu krajinu na prelome minulého a tohto roka, si podľa analytikov nadácie vynútila zvýšenie výdavkov výrazne nad rámec pôvodných očakávaní rozpočtu. Vláda preto v máji štátny rozpočet pre tento rok zreálnila a zároveň vytvorila rezervy aj na prípadnú tretiu vlnu pandémie.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Situácia však podľa analytikov naďalej ostáva neistá a do akej miery bude nutné tieto rezervy využiť, sa ukáže až v druhej polovici roka. Súčasný veľmi nepriaznivý stav verejných financií pritom podľa analytikov nadácie nie je možné pripísať výhradne pandémii.
Boli sme nepripravení
„Nakoľko predchádzajúce vlády nevyužili dobré časy na vytvorenie rozpočtových rezerv, Slovensko už vstupovalo do tohto zložitého obdobia finančne nepripravené,“ upozornili analytici nadácie. K aktuálnemu zhoršeniu stavu podľa nich prispelo aj to, že súčasná vláda aj pri vysoko deficitnom rozpočte pokračuje v prijímaní nových opatrení a výdavkov.
Niektorí Slováci majú stále nízku finančnú rezervu, až tretina disponuje maximálne štyristo eurami
Z prepočtov tiež vyplýva, že pri porovnaní čistého príjmu, ktorý zamestnancovi zostáva po zaplatení všetkých priamych aj nepriamych daní a odvodov s celkovými mzdovými nákladmi, ktoré za jeho prácu vynaloží zamestnávateľ, pracujúcemu ostane približne len 47 centov z každého eura, ktoré zamestnávateľ zaplatí za jeho prácu.
Začali sme aj viac míňať
Približne 53 centov, teda viac ako polovicu, zhltnú povinné poistné odvody a dane. Dlhodobo sa tento stav výraznejšie nemení. Kým minulý rok priemernému pracujúcemu zostalo 47,39 % zo mzdových nákladov na jeho prácu, tento rok je to 46,98 %. Hlavnou príčinou je podľa analytikov nadácie výrazné oživenie ekonomiky po druhej vlne pandémie.
Slováci začali tento rok opäť viac míňať, pričom spotreba sa podľa aktuálnych dát vracia k predkrízovým úrovniam. Priemerný pracujúci tak odvedie štátu na nepriamych daniach o 14 eur mesačne viac ako vlani.
