Finančné správanie slovenských domácností sa v posledných rokoch mení v závislosti od toho, ako sa vyvíja ich schopnosť tvoriť úspory. Ako pripomína Národná banka Slovenska (NBS), objem finančných investícií domácností už dlhodobo úzko súvisí s mierou úspor, teda s rozdielom medzi disponibilnými príjmami a konečnou spotrebou.
Domácnosti tradične časť svojich úspor používajú na splácanie dlhov, predovšetkým istiny hypoték a spotrebiteľských úverov, pričom nové úvery tento efekt do istej mierny kompenzujú. Až zvyšok finančného prebytku smeruje na vytváranie aktív, najmä vo forme bankových vkladov, a v menšej miere do podielových fondov či dlhopisov.
Silnejší záujem pri investíciách
Miera úspor bola podľa NBS dlhodobo približne rovnaká ako čisté splácanie úverov a zmena objemu finančných investícií, čo platilo aj počas turbulentného obdobia rokov 2020 až 2023, keď úspory domácností výrazne kolísali. Rok 2024 priniesol zlom a po predchádzajúcom útlme sa opätovne obnovil rast vkladov.
Slovensko má za sebou len tretinu konsolidácie. Národná banka varuje, že dlh môže opäť narásť
Domácnosti začali rýchlejšie sporiť najmä vďaka zlepšeniu svojej finančnej situácie, pričom vklady rástli v priemere o 5,9 % medziročne. Tempo rastu zostalo vysoké aj v roku 2025, keď v septembri dosahovalo 5,6 %. Silnejší záujem bol viditeľný aj pri investíciách do podielových fondov, ktoré tak doplnili bankové vklady ako druhá najčastejšia forma finančného zhodnocovania úspor.
Tento obnovujúci sa apetít trval aj v prvej polovici roka 2025 a bol jedným z faktorov, ktoré zmiernili následky predchádzajúceho inflačného obdobia na rozpočty domácností. Podľa aktuálnej makroekonomickej prognózy NBS však tento trend pravdepodobne nevydrží.
Opatrnejšie a viac defenzívne správanie
Centrálna banka upozorňuje, že v nasledujúcich rokoch možno očakávať slabší tok voľných finančných prostriedkov, čo je dôsledkom kombinácie pomalšieho rastu reálnych príjmov, pretrvávajúcich vyšších životných nákladov a postupne sa zvyšujúceho daňovo-odvodového zaťaženia.
Hypotéky sú stále bezpečné, no stabilita domácností zostáva krehká
Ak domácnosti výraznejšie nezmenia spôsob, akým rozdeľujú svoje úspory medzi vklady a investície, rast vkladov sa podľa odhadov spomalí viac než o polovicu. To by znamenalo návrat na úrovne, ktoré Slovensko poznalo ešte pred pandémiou, keď bol rast bankových úspor pomalší a stabilnejší.
Vývoj úspor pritom nie je len otázkou individuálneho finančného zdravia domácností. Ovplyvňuje aj celkovú schopnosť ekonomiky absorbovať šoky, vytvárať investičné zdroje a stabilizovať spotrebu v čase, keď rast miezd spomaľuje. Súčasné dáta tak naznačujú, že najbližšie roky môžu byť z pohľadu finančného správania domácností opatrnejšie a viac defenzívne, čo bude zároveň tlmiť aj dynamiku ich investičných aktivít.
