Slovensko stojí pred tichou, no závažnou výzvou, ktorá bude formovať jeho ekonomiku najbližšie desaťročia. Dôchodkový vek sa u nás stal akýmsi vypínačom. Teda okamihom, keď sa veľká časť seniorov stiahne z pracovného života.
Kým viaceré krajiny dokážu aj ľudí nad šesťdesiat motivovať, aby zostali ekonomicky aktívni, Slovensko v tomto smere zaostáva už dnes, a to v čase, keď populácia starne bezprecedentným tempom.
Slovensko starne rýchlejšie než priemer
Ako pokračuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová, zamestnanosť ľudí medzi 65 a 69 rokmi dosahuje len 12,3 percenta. Pre porovnanie, priemer OECD je 26,4 percenta, európsky 18,4 percenta. Krajiny ako Island či Estónsko pritom dokážu dostať do práce 40 až 50 percent seniorov v tejto skupine.
A problémy sa začínajú už skôr. Vo veku 60 až 64 rokov pracuje na Slovensku 51,9 percenta populácie, zatiaľ čo v krajinách ako Švédsko, Nový Zéland či Japonsko dosahujú hodnoty 70 až 77 percent.
Dôchodky čakajú zmeny, niektoré matky si prilepšia o 300 a ďalšie o 600 eur ročne - VIDEO
Analytička upozorňuje, že sa nekryjú iba dáta o nízkej zamestnanosti, ale aj demografické projekcie. „Najnovšia demografická prognóza OECD na rok 2054 hovorí, že na 100 ľudí v produktívnom veku bude pripadať približne 63 seniorov vo veku 65 rokov a viac,“ uvádza Motúzová. Slovensko sa tak stane jednou z najstarších krajín OECD aj Európskej únie. V praxi to znamená, že bude rásť počet poberateľov dôchodkov, no počet pracujúcich sa bude postupne stenčovať.
Predčasné dôchodky problém prehlbujú
Výrazný problém pritom spôsobuje aj populistické politické využívanie predčasných dôchodkov. Slovensko si podľa Motúzovej už dnes odstrihlo veľkú časť produktívnej populácie, čím oslabilo ponuku práce aj budúcu schopnosť financovať dôchodkový systém. Ak má systém prežiť, štát bude potrebovať viac prispievateľov, nie menej.
Trinásty dôchodok sa už vypláca a môže byť vo výške 667,30 ale aj 300 eur - VIDEO
Keď sa oba trendy spoja, rýchle starnutie a nízka ekonomická aktivita starších ľudí, výsledkom je dvojitý tlak na verejné financie aj na trh práce. Každý percentuálny bod zamestnanosti v starších vekových kategóriách pritom znamená viac zaplatených odvodov, vyššie príjmy štátu a menší tlak na zvyšovanie daní. Seniori navyše môžu vyrovnávať chronický nedostatok ľudí v podnikoch, a to najmä v profesiách, kde zohráva veľkú rolu know-how, skúsenosť a stabilita.
Starší pracujú viac aj vďaka zdraviu
Že seniori majú oveľa väčší pracovný potenciál než pred dvadsiatimi rokmi, potvrdzuje aj tohtoročná analýza Medzinárodného menového fondu. Podľa MMF je „sedemdesiatka novou päťdesiatkou“, čo zdôvodňuje nárastom zdravých rokov života aj lepšími kognitívnymi schopnosťami. Analýza ukázala, že priemerný 70-ročný človek v roku 2022 dosahoval podobnú kognitívnu výkonnosť ako 53-ročný človek v roku 2000. Fyzické schopnosti seniorov sa rovnako posúvajú, a to práve v čase, keď krajiny potrebujú využiť každý dostupný pracovný potenciál.
Slovensko míňa na sociálny systém najviac za 15 rokov, rýchle starnutie krajiny môže zvrátiť doterajšie výhody
Aby si Slovensko poradilo s prichádzajúcou demografickou vlnou, nebude stačiť debatovať o veku odchodu do dôchodku. Motivácie aj reálne podmienky pre prácu po šesťdesiatke sú totiž rovnako dôležité. Funkčné modely pritom už podľa analytičky existujú, a to flexibilné úväzky, priaznivejšie odvodové nastavenie pre pracujúcich dôchodcov, jednoduchšie kombinovanie dôchodku a práce, rekvalifikácie či rozvinutý age-management vo firmách. Viaceré európske krajiny ukazujú, že to nie je akademická debata, ale praktická ekonomická nevyhnutnosť.
Budúcnosť závisí od práce starších
Demografia nie je niečo, čo dokáže krajina zvrátiť v horizonte rokov, no dokáže ovplyvniť, koľko ľudí ostane ekonomicky aktívnych aj po 60. roku života. A práve táto schopnosť rozhodne o budúcej stabilite verejných financií, konkurencieschopnosti ekonomiky aj o tom, či si Slovensko udrží pracovnú silu bez nutnosti masívneho dovozu zo zahraničia.
Ako hovorí Motúzová, každý percentuálny bod zamestnanosti vo vyššej vekovej skupine znamená viac odvodov, vyššie príjmy verejných rozpočtov a menší tlak na dane. V čase rýchleho starnutia to bude argument, ktorému sa nevyhne žiadna budúca vláda.
