Slovenská ekonomika vstupuje do ďalšieho roka v stave, ktorý jej nezávidia ani najbližší susedia. Po troch konsolidačných balíčkochRada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) očakáva rast hospodárstva pod hranicou jedného percenta.
Ako zaznelo v štvrtkovej relácii Braňo Závodský Naživo v Rádiu Expres, kým Česko či Poľsko sa pohybujú na úrovni dvoch až troch percent, Slovensko podľa aktuálnej makroprognózy zaostáva nielen za regiónom, ale aj za priemerom eurozóny. „Nie je to dobrá vyhliadka,“ povedal riaditeľ kancelárie RRZ Viktor Novysedlák. Zároveň upozorňuje, že vývoj sa s pribúdajúcimi dátami skôr zhoršuje než zlepšuje.
Spotreba domácností bude trpieť
Podľa Novysedláka by mal malý, otvorený štát, ktorý chce dobiehať západnú Európu, rásť ideálne okolo troch percent. Tempo pod jedným percentom znamená pomalý rast miezd, slabú investičnú aktivitu a utlmenú tvorbu pracovných miest.
Platy reálne rástli vo väčšine odvetví, zamestnanosť však pokračovala v poklese
„Mzdy rastú pomaly, zamestnanosť nám klesá a spotreba domácností bude trpieť,“ konštatuje. Slabý výkon ekonomiky zároveň zužuje manévrovací priestor verejných financií, keďže štát má menej zdrojov na investície aj na stabilizáciu dlhu.
Rozdiely v rozhodnutiach
Rozdiel oproti susedom podľa neho nespočíva len v externých vplyvoch, ale aj v domácich rozhodnutiach. Česká ekonomika vstupovala do krízového obdobia s nižším deficitom a dlhom a nemusela pristúpiť k tak drastickým opatreniam. Slovensko naopak prijalo tri konsolidačné balíky, ktoré síce formálne zvyšujú príjmy rozpočtu, no zároveň brzdia rast.
„Každá konsolidácia má v krátkodobom horizonte negatívny dopad na ekonomický rast. Otázka je jej štruktúra,“ vysvetľuje Novysedlák. Ak sú opatrenia nastavené tak, že výrazne zaťažujú ekonomickú aktivitu, ich prínos sa môže v ďalších rokoch vytratiť práve pre slabší rast.
Negujúce opatrenia
Časť zdrojov, ktoré mali pomôcť ozdraviť verejné financie, sa podľa rady použila na nové výdavky, od trinástych dôchodkov až po opatrenia v zdravotníctve či školstve. „Nemôžeme sa tváriť, že konsolidujeme, a zároveň prijímať nové opatrenia, ktoré ten efekt negujú,“ upozorňuje Novysedlák. Výsledkom je, že deficit zostáva vysoký a verejný dlh rastie, hoci domácnosti a firmy už znášajú vyššie daňovo-odvodové zaťaženie.
Silný návrat na trhy. Slovensko predalo dlhopisy za 2 miliardy eur, záujem investorov bol silný od prvých minút
To sa premieta aj do peňaženiek ľudí. Hoci nominálne mzdy by mali rásť približne o štyri až päť percent, pri inflácii nad tromi percentami budú reálne mzdy rásť len minimálne. Po započítaní vyšších daní a odvodov môže disponibilný príjem domácností v priemere stagnovať, v niektorých prípadoch dokonca klesnúť.
Odhad RRZ
Rada odhaduje, že samotné konsolidačné opatrenia znížia disponibilné príjmy v priemere o približne dve percentá, čo predstavuje stovky eur ročne. Najvýraznejší zásah pocítia živnostníci a vysokopríjmové skupiny.
Slabá ekonomická dynamika sa odráža aj na trhu práce. Do konca dekády môže byť podľa odhadov ohrozených viac ako 20-tisíc pracovných miest, pričom situáciu komplikuje aj demografia. Slovensko starne a do roku 2030 môže z trhu práce ubudnúť približne 50-tisíc ľudí len z dôvodu demografického vývoja.
„My nedokážeme vytvoriť a zamestnať niekoho, lebo nemáme koho zamestnať,“ hovorí Novysedlák. Riešením bude pravdepodobne vyššia miera pracovnej migrácie, keďže samotná prorodinná politika trend starnutia v krátkom horizonte nezvráti.
Vonkajšie tlaky
K slabému domácemu výkonu sa pridávajú aj vonkajšie tlaky. Slovensko ako automobilová veľmoc čelí strate trhov v Spojených štátoch a silnejúcej konkurencii z Číny, ktorá sa stáva významným exportérom elektromobilov aj do Európy.
Európski výrobcovia strácajú podiely a jednotlivé závody v rámci únie medzi sebou súťažia o nové modely. Ak sa zhorší podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť, Slovensko môže v tejto súťaži ťahať za kratší koniec.
Slovenská ekonomika stráca dych, RRZ znížila prognózu rastu a upozorňuje na vážne riziká
Dôležitú rolu zohrávajú aj „mäkké“ faktory, a to dôvera investorov, vymožiteľnosť práva či stabilita inštitúcií. Zahraničný investor podľa Novysedláka posudzuje nielen daňové zaťaženie, ale aj celkové nastavenie krajiny. „Sú to faktory, ktoré musí brať do úvahy,“ konštatuje.
Istou protiváhou slabého rastu má byť rekordné čerpanie eurofondov a prostriedkov z plánu obnovy, ktoré by v tomto roku mohli dosiahnuť približne päť miliárd eur. Bez nich by sa ekonomika pohybovala takmer na hrane stagnácie. Aj tu však platí, že ide o dočasný impulz, ktorý nenahradí dlhodobé štrukturálne zlepšenie.
