Analytik INESSMartin Vlachynský upozorňuje, že slovenská reakcia na colnú hrozbu zo strany USA je opäť presmerovanie eurofondov na pomoc firmám. „Ešte nevieme, ako presne táto kríza bude vyzerať, ale už poznáme riešenie – európske peniaze,“ konštatuje Vlachynský.
Použitie eurofondov nevieme zmerať
Podľa neho je otázne, či majú eurofondy vyššiu pridanú hodnotu pri pôvodnom použití, alebo ak sa nimi dotujú firmy zasiahnuté clami.
Zadlženosť Slovenska opäť rastie, NKÚ upozorňuje na slabé čerpanie eurofondov aj rastúce výdavky na dôchodky
„Efekt použitia eurofondov nevieme nijak zmerať. Jediné, čo vieme zmerať je ich (ne)minutie. Minutie eurofondov je jediný pevný bod v dotačnom vesmíre, jediný cieľ, ktorého dosiahnutie poteší aj Brusel, aj Bratislavu,“ uvádza analytik.
Prečo „gumené“ peniaze?
Vlachynský pripomína, že eurofondy sa v posledných rokoch stali „gumenými“ peniazmi, ktoré sa presmerúvajú podľa aktuálnej krízy. Či už išlo o COVID-19, energetickú krízu alebo clá.
Európske peniaze sú ako eso v rukáve, alebo skôr zelený dolník, ktorý ide na všetko. Lenže ako ekonóm musím namietať. Žiadne peniaze nie sú zadarmo, aj keď niekedy tak vyzerajú. Vždy reprezentujú vzácne zdroje, ktoré ak sú použité tu, nemôžu byť použité tam.
Podľa Vlachynskeho prítomnosť „gumených“ zdrojov odďaľuje alebo znemožňuje skutočné riešenia. „Slovenský ani európsky priemysel nezachráni posýpanie peniazmi, ale zmeny v regulačnej, daňovej, sociálnej a energetickej politike,“ tvrdí analytik. Pripomína, že mnohé úlohy sú domáce a slovenský priemysel zaťažujú najmä domáce opatrenia, ako vyššie dane, poplatky či nové regulácie.
„A nebol to ani Trump, ani EÚ, kto na Slovensku behom jediného roka prišiel s vyššou firemnou daňou, transakčnou daňou, športovými poukazmi, vyššou DPH, rozšírením osobitného odvodu, vyšším mýtom či s daňou z cukru,“ uzatvára Vlachynský.
>>> Juraj Karpiš v rozhovore pre SITA
Zlé peniaze, zlé rozhodnutia. Trhy môžu trpieť roky. Časovať ich je ilúzia, hovorí Karpiš - ROZHOVOR
