Rekreáciu či inú formu pobytu na Slovensku alebo v zahraničí si v roku 2023 doprialo takmer 2,7 milióna Slovákov, teda 59 % obyvateľov starších ako 15 rokov. Ich počet sa medziročne znížil o 3,5 %, čím vzrástlo aj zaostávanie vytvorené pandémiou.
Podľa Štatistického úradu SR jednu či viac ciest uskutočnilo o 21 %, čiže o trištvrte milióna osôb menej ako v poslednom roku pred pandémiou v roku 2019. Vyplýva to z výstupov ročného zisťovania o dovolenkových a služobných cestách v uplynulom roku.
Klesla celková spotreba domácností
„Účasť na cestovnom ruchu sa v roku 2023 naďalej pohybovala na úrovniach z roku 2015, resp. mierne pod nimi,“ uviedol v piatok pre agentúru SITA makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Medziročný pokles v počte osôb, ktoré cestovali na rekreáciu, podľa neho súvisí s poklesom celkovej spotreby domácnosti v minulom roku.
skryte
„Domácnosti boli v minulom roku pod tlakom, kvôli zvýšenej úrovni inflácie a reálnym mzdám, ktoré ostali po roku 2022 aj v roku 2023 v zápore. Oproti predpandemickému roku 2019 Slováci v mierne vyššom pomere uprednostňovali domáce dovolenkové cesty,“ priblížil Marián Kočiš.
Klesli aj zahraničné cesty
Výrazne klesli domáce aj zahraničné cesty, čo podľa experta naznačuje, že domácnosti si pre sťažené ekonomické podmienky museli v konečnom dôsledku vyberať. Očakáva, že spotreba domácností, ktorá zahŕňa aj rekreáciu a kultúru, bude jedným z kľúčových ťahúňov ekonomického rastu na Slovensku v roku 2024.
Ceny letných dovoleniek stúpajú. Slovákom však môže pomôcť ušetriť menový kurz či kúpa letenky za akciovú cenu
Pokles počtu dovolenkujúcich a prehĺbenie rozdielu voči rekordnému cestovateľskému roku 2019 súvisí s viacerými faktormi, reagoval pre SITA analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Očakávania v roku 2024
„Entuziazmus ľudí, ktorí sa v roku 2022 chceli odpútať od pandemických obmedzení spojených s núteným zostávaním doma, sa v minulom roku znížil,“ poznamenal. Mohol za to tiež rast cenovej hladiny, ktorý predražil aj služby v cestovnom ruchu a stal sa tak menej dostupným pre širšie vrstvy obyvateľstva, keďže po väčšinu roka klesal aj ich reálny príjem. Išlo aj o osobné zdravotné dôvody, alebo nedostatok motivácie.
Na letnú dovolenku si požičiava každý štrnásty Slovák. Kto sa najčastejšie zadlžuje?
„V tomto roku očakávame spolu s poklesom inflácie a rastom reálnych príjmov a ekonomiky návrat ľudí k väčšiemu cestovaniu, čo podporujú aj súčasné celosvetové trendy pozitívnych čísel v iných krajinách Európy. Rok 2024 sa môže veľmi priblížiť k rekordnému roku 2019, v niektorých ukazovateľoch ho môže aj prekonať,“ predpokladá Tomáš Boháček.
Štruktúra cestovania
Štruktúra cestovania sa výrazne zmenila.
„V dlhodobom porovnaní najvýraznejšie, o 33 %, zaostávajú počty tých, ktorí kombinovali viac pobytov v zahraničí a na Slovensku. Medziročne síce dynamicky narástli počty cestovateľov do zahraničia, ubudlo však dovolenkárov na Slovenku,“ priblížila hovorkyňa štatistikov Jana Morháčová. Celkovo v roku 2023 pobyt na Slovensku, prípadne kombinovane so zahraničnými dovolenkami, absolvovalo 2,2 milióna Slovákov. Medziročne ich ubudlo 10 %, v porovnaní s rokom 2019 ich bolo o štvrtinu – o 700-tisíc menej.
skryte
„Počet cestovateľov len v rámci Slovenska sa medziročne znížil o 18 % na 1,2 milióna osôb. Stále išlo o podielovo najvýznamnejšiu skupinu dovolenkujúcich osôb,“ vysvetlila hovorkyňa. Výlučne domáce cesty absolvovalo 45 % spomedzi cestovateľov.
Kombinované zahraničné a miestne cesty
Skupina dovolenkárov, ktorí kombinovali cestovanie na Slovensku s aspoň jednou cestou do zahraničia, medziročne vzrástla o 5 %. Ich počet presiahol 940-tisíc osôb. Súčasne do zahraničia, prípadne kombinovane s domácimi dovolenkami, cestovalo 1,5 milióna Slovákov.
„Ich počet medziročne stúpol, stále bol však o štvrtinu – pol milióna osôb pod hodnotami z roku 2019. Predtým ako pandémia globálne poznamenala cestovný ruch, zahraničnú cestu realizovali za rok až takmer 2 milióny obyvateľov Slovenska nad 15 rokov,“ upozornila Jana Morháčová.
skryte
Počet dovolenkárov, ktorí cestovali iba do zahraničia, medziročne vzrástol takmer o 30 %. Na predĺžený víkend či dovolenku sa výlučne do zahraničia vybralo 534-tisíc Slovákov. Pri dlhodobom porovnaní stavu cestovania obyvateľstva SR v rokoch pred pandémiou a po nej platí, že najviac ubudlo cestovateľov, ktorí kombinovali domáce a zahraničné cesty.
„Je ich o tretinu menej ako pred piatimi či šiestimi rokmi,“ podotkla.
Dôvody, pre ktoré sa necestovalo
Aj v roku 2023 sa necestovalo najmä pre finančné a zdravotné dôvody. Na aktivitách cestovného ruchu sa nezúčastnilo 1,9 milióna osôb vo veku nad 15 rokov, čo je medziročne o 92-tisíc osôb viac.
Máte kúpený zájazd a cestovka skrachuje. Zistili ste si vopred, či je poistená proti úpadku?
„V porovnaní s rokom 2019 bol počet obyvateľov, ktorí vôbec necestovali za rekreáciou, výrazne, o trištvrte milióna osôb vyšší. Pred príchodom covidu necestovalo 1,2 milióna Slovákov,“ dodala Jana Morháčová. Hlavné dôvody necestovania boli podobné ako v predpandemickom období – finančné, zdravotné a motivácia k dovolenke. Výrazne, na deväťročné minimum poklesol dôvod cestovania – obavy z bezpečnosti.
