Firmy na Slovensku v posledných rokoch čelili prudkému rastu nákladov, no namiesto útlmu to v mnohých prípadoch prinieslo paradoxný efekt, a to vyššiu ziskovosť.
„Ponukový šok v podobe rastúcich cien vstupov, miezd a úrokových sadzieb nebol sprevádzaný znížením dopytu,“ uvádza sa v analytickom komentári Národnej banky Slovenska (NBS). Podniky tak dokázali preniesť vyššie náklady do cien svojich produktov, čo im v rokoch 2021 až 2023 prinieslo nadpriemerné marže.
Najväčší tlak pociťovali malé podniky
V roku 2024 sa však situácia začala obracať. Inflácia síce spomaľovala, no mzdy rástli ďalej a priestor na ďalšie zvyšovanie cien sa zúžil. To spôsobilo, že zisk firiem medziročne klesol o 0,7 %. Napriek tomu, ako konštatujú analytici NBS, ziskovosť zostala „na vyšších úrovniach než pred rokom 2021, a to aj po očistení o infláciu“.
Najväčší tlak pociťovali malé a stredné podniky, zatiaľ čo veľké spoločnosti či mikropodniky dokázali svoje výsledky ešte zlepšiť. Drahšie financovanie bolo ďalšou skúškou. Úrokové náklady sa v rokoch 2021 až 2024 viac než zdvojnásobili, no ich podiel na celkových výdavkoch bol relatívne nízky.
Slovensko sa ocitá v nebezpečnej pasci, ľudia platia vysoké dane a odvody za podpriemerné služby
Podľa analytikov vyššie úroky ukrojili zo zisku pred zdanením približne desatinu, pričom v prípade firiem s úvermi od domácich bánk išlo o 11 %. Významnejší negatívny efekt mali rastúce osobné náklady. Napriek zdraženiu peňazí zostala schopnosť splácať úvery stabilná. Podiel nesplácaných úverov dosahoval v júli 2025 len 2,4 %, čo je blízko historického minima.
Reakcia úverového trhu
„Výraznejšie zhoršenie sme zaznamenali len pri malých a stredných podnikoch,“ konštatujú analytici národnej banky. Najzraniteľnejšie zostávajú firmy so záporným imaním, stratou či nízkou schopnosťou pokrývať úroky, ktoré majú podľa NBS 2,5- až 3,5-násobne vyššiu pravdepodobnosť zlyhania.
Úverový trh reagoval na nové podmienky utlmením. Po silnom raste v roku 2022 sa už v roku 2023 tempo úverovania spomalilo a v roku 2024 objem podnikových úverov dokonca klesol. Dôvodom bol podľa centrálnej banky najmä slabší dopyt. Podniky sa rozhodli optimalizovať svoje zadlženie, keďže drahšie financovanie ich nútilo viac zvažovať, čo si z úverových rámcov reálne načerpajú.
Nové výzvy na horizonte
„Firmy neboli plošne vylučované z úverového trhu, obmedzili sa skôr samy,“ uvádza sa v analýze. Obrat nastal v roku 2025, keď sa tržby po dvoch rokoch vrátili k rastu a úverovanie opäť ožilo. Len v prvom polroku vzrástli tržby firiem o 5,8 %, najmä v stavebníctve, veľkoobchode a službách.
Na horizonte sa však objavili nové výzvy, ako konsolidácia verejných financií, vyššia neistota v dôsledku colnej politiky a od apríla 2025 aj zavedenie dane z finančných transakcií, ktorá môže firmám zvýšiť náklady.
Zvyšovanie daní bez rastu ekonomiky nefunguje, varuje Ódor - VIDEO
Slovenské podniky tak prešli skúškou rastúcich cien a úrokov pomerne odolne, no ich finančná stabilita zostáva citlivá na budúce šoky. Ako upozorňuje NBS, vyššie úroky a klesajúci priestor na prenášanie nákladov do cien znížili ich manévrovací priestor. V prípade ďalšieho neočakávaného tlaku, či už zo strany daní, colnej politiky alebo globálnych cien, môže byť reakcia podnikovej sféry oveľa bolestivejšia.
