Odborníci by privítali skrátenie finančných kontrol na odhalenie problematických firiem a boj proti daňovým únikom

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
dane, financie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Video Player is loading.
Current Time 0:00
Duration -:-
Loaded: 0%
Stream Type LIVE
Remaining Time 0:00
 
1x
  • Chapters
  • descriptions off, selected
  • captions and subtitles off, selected
    Reklama
    Tento článok pre vás načítala AI.

    Minister financií Ladislav Kamenický a prezident finančnej správy (FS) Jozef Kiss sa nechali počuť, že konsolidácii verejných financií by mal pomôcť lepší výber daní a boj proti daňovým únikom. Partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová by privítala zrýchlenie a skrátenie procesu finančných kontrol.

    „Podnikatelia rozhodne uvítajú, keď sa daňové kontroly skrátia. Dnes bežne daňová kontrola trvá rok až rok a pol,“ podotkla Hallová. Profesionálne prebiehajúca daňová kontrola má podľa nej začať oznámením, následným predložením podkladov, ich preverením a závermi nasledujúcimi v rýchlejšom slede, aby to nezaťažovalo podnikateľa a zároveň neviazalo kapacity finančnej správy.

    Forma benefitu od daniarov

    „Dnes je bežné, že jeden tím má rozbehnutých viac daňových kontrol súbežne a prestávky medzi jednotlivými úkonmi v rámci jednej daňovej kontroly sú niekedy aj jeden mesiac,“ dodala Hallová. Kľúčové je podľa nej, aby spoľahlivé firmy podľa príslušného indexu a po daňovej kontrole bez nálezu získali nejakú formu benefitu zo strany daniarov.

    Napríklad v podobe kratších a špecificky zameraných daňových kontrol namiesto štandardných „širokospektrálnych“ daňových kontrol.“ Ministerstvo financií a finančná správa by mali podľa odborníčky alokovať väčšiu časť z 9-tisíc zamestnancov na kontroly. Ak chce byť totiž finančná správa efektívnejšia, potrebuje čo najlepšie pracovať s dátami a identifikovať potenciálne rizikové firmy.

    eFaktúry ako nástroj proti daňovým únikom

    „Správa daní sa musí viac zautomatizovať, aby sa uvoľnili kapacity na samotný výkon kontrol. To je úplný základ,“ konštatovala Hallová. K lepšiemu výberu daní by podľa nej prispela aj lepšia analytika na odhalenie problematických firiem. Zlepšiť sa má tiež analytické spracovanie množstva domácich aj zahraničných dát, ktoré majú daniari k dispozícii.

    „Posilnenie analytických kapacít je jednoznačne správny krok. Finančná správa však bude potrebovať kvalitné domáce aj zahraničné dáta, dobrých analytikov a využívanie soft warningu – upozornenia daňového subjektu na nezrovnalosť v dátach so žiadosťou o vysvetlenie alebo úpravu.“ doplnila Hallová. Štátne inštitúcie by mali v neposlednom rade podľa nej zaviesť eFaktúry ako nástroj proti daňovým únikom.

    „Zavedenie eFaktúry ako nástroj boja proti daňovým únikom je jednoznačne správny krok. Otázne je však v tomto prípade načasovanie. EÚ chce prísť s jednotným riešením pre celú EÚ. Ak by Slovensko prišlo s vlastným riešením skôr, výrazne riskuje, že sa bude líšiť od toho európskeho a bude musieť celý systém prerábať,“ uviedla Hallová.

    Nárast platieb v hotovosti

    Odborníčka očakáva aj opatrenia proti zväčšujúcej sa daňovej medzere pri DPH. Časť tohto problému spočíva v zmene nákupného správania počas pandémie a po jej skončení.

    V rokoch 2020 a 2021 sa mnoho tovaru a služieb nakupovalo cez internet cez online platby, čo prirodzene redukovalo šedú ekonomiku. V posledných rokoch však opäť narástli platby v hotovosti, čo prispieva k zväčšovaniu daňovej medzery.

    Sprísnenie kontrol Finančnej správy

    „Finančná správa sa už minulý rok opäť primárne zamerala na kontroly DPH a 7 z 10 daňových kontrol sa týkalo práve dane z pridanej hodnoty. Na základe praxe a štatistík som však presvedčená, že štát by omnoho viac financií získal silnejším dôrazom na kontrolu daní z príjmu,“ myslí si Hallová. Finančná správa by mala podľa nej sprísniť kontrolu voči veľkým subjektom, najmä v oblasti transferov peňazí do zahraničia.

    „Neviem, čo mal presne na mysli pán minister pod pojmom transfery peňazí do zahraničia. Slovensko je otvorená ekonomika, obchodovanie so zahraničím a s tým súvisiace peňažné toky sú samozrejmá vec. Domnievam sa však, že pravdepodobne smeroval k nastaveniu transferových cien s prepojenými osobami v rámci jednej nadnárodnej skupiny a k tomu, ako tieto skupiny oceňujú vzájomné transakcie. Táto oblasť je významná aj z pohľadu výberu daní a je dôležité, aby mala Finančná správa pre túto oblasť kvalifikované tímy,“ uzavrela Hallová.

    Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
    Viac k osobe: Grant ThorntonJozef KissLadislav KamenickýSilvia Hallová
    Firmy a inštitúcie: Finančná správa SRMF Ministerstvo financií SR