Vláda Roberta Fica sčasti dementovala informácie o zavedení novej dane z finančných transakcií. Minister financií ostro odmietol tvrdenia, podľa ktorých by sa táto daň mala dotknúť priamo ľudí, napríklad pri výbere hotovosti z bankomatov. K zdaneniu bankových prevodov vykonávaných firmami, inštitúciami či právnickými osobami sa však ani on, ani ministerstvo financií nevyjadrili.
Ako však v komentári v Hospodárskych novinách uviedol odborník na dane a odvody Jozef Mihál, treba pripomenúť, že nepriame zdanenie bankových transakcií už dávno existuje v podobe bankového odvodu. Ten zaviedla druhá vláda Roberta Fica ešte v roku 2012 a aktuálne je súčasťou systému osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach.
Zdaniť, čo sa dá
Spolu s daňou z poistenia, ktorú zaviedla tretia vláda Roberta Fica v roku 2018, to znamená, že na Slovensku už dávno existujú nepriame dane, ktoré na prvý pohľad „adresne“ zasahujú bankový sektor či poisťovne. Vo výsledku však tieto inštitúcie zvýšenú daňovú záťaž podľa Mihála premietajú do ceny svojich produktov či služieb, a tak ich platí v podobe vyšších cien obyvateľstvo. My všetci, od mladých rodín až po dôchodcov.
„Že to nie je tak? Spomeňte si na časy, keď sa zavádzala daň z poistenia a vaša poisťovňa vám oznámila, že poistné sa vám zvyšuje o osem percent. V zavádzaní nepriamych daní tak máme na Slovensku pekne vybudovanú tradíciu a či sa zavedie nová daň z finančných transakcií pre firmy alebo nezavedie, ale vláda potrebnú sumu získa zvýšením osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, to je jedno. V tomto sa štvrtá vláda Roberta Fica drží pravidla, ktoré platí pre socialistické vlády – zdaniť, čo sa dá a rozdávať, najmä svojim voličom, čo najviac,“ vyhlásil v komentári Mihál.
Dôchodkový systém vytvorí miliardový dlh
Zastaviť rastúci deficit a zadlžovanie by bolo podľa neho jednoduchšie škrtaním výdavkov. Samotný dôchodkový systém za rok 2024 vytvorí zrejme dlh viac ako dve miliardy eur. „Z toho nezmyselne nastavené trináste dôchodky vygenerujú 800 miliónov a ešte nezmyselnejšie rodičovské dôchodky budú stáť okolo 300 miliónov. Múdrejší ekonómovia spočítali, že výdavky na mzdy a platy v štátnej správe a vo verejnom sektore za necelých 10 rokov stúpli na dvojnásobok,“ pokračuje Mihál.
Minister financií však podľa Mihála v konečnom dôsledku škrtať nebude. Okrem nových daní mu pomôže zrušenie energetickej pomoci, zníženie daňového bonusu na deti zo 140 eur na 100 eur od roku 2025 s úsporou medzi 400 až 500 miliónmi ročne a ekonomický rast, ktorý sám osebe bude pri nastavení nášho daňovo-odvodového systému generovať nové príjmy do štátnej kasy.
