Vláda schválila novelu zákona o kolektívnom investovaní, ktorá má zásadným spôsobom zmeniť fungovanie investičných fondov na Slovensku a zosúladiť domácu legislatívu s novými pravidlami Európskej únie. Úprava reaguje nielen na povinnosť transponovať dve nové európske smernice, ale aj na praktické skúsenosti z dohľadu nad finančným trhom, ktoré odhalili slabé miesta v oblasti likvidity, riadenia rizík či transparentnosti správcovských spoločností.
Ochrana investorov
Cieľom novely je zvýšiť ochranu investorov, posilniť stabilitu finančného systému a zároveň otvoriť nové možnosti financovania pre podnikateľský sektor.
Kľúčovou zmenou je zavedenie povinnosti, aby každý fond disponoval aspoň dvoma nástrojmi na riadenie likvidity, ktoré bude môcť správcovská spoločnosť aktivovať v stresových trhových situáciách. Ide o reakciu na skúsenosti z posledných rokov, keď sa niektoré fondy dostali pod tlak náhlych a masívnych žiadostí o vyplatenie podielových listov.
Kým Európania investujú a bohatnú, Slováci šetria a inflácia im peniaze znehodnocuje
Nové pravidlá majú zabezpečiť, aby fondy dokázali takéto situácie zvládnuť bez poškodenia investorov a bez negatívnych presahov na celý finančný trh. Každé použitie nástroja riadenia likvidity bude musieť správcovská spoločnosť oznámiť Národnej banke Slovenska, čím sa posilní dohľad a schopnosť regulátora včas reagovať na systémové riziká.
Alternatívne investičné fondy
Významnou novinkou je aj umožnenie poskytovania úverov zo strany alternatívnych investičných fondov. Tie sa po novom môžu zapojiť do financovania malých a stredných podnikov, ktoré majú často obmedzený prístup k tradičným bankovým úverom. Zákon však zároveň nastavuje prísne pravidlá pre riadenie úverového rizika a ochranu investorov, pričom fondy nebudú môcť poskytovať spotrebiteľské úvery ani úvery na bývanie. Kvalifikovaní investori zároveň získajú možnosť investovať do fondov, ktoré sa na podnikateľské úvery špecializujú.
Trhy v roku 2026 porastú pomalšie, úspech bude závisieť od efektivity umelej inteligencie
Novela sa výrazne dotýka aj delegovania činností správcovských spoločností na tretie osoby, vrátane subjektov v zahraničí. V reakcii na rozšírenie tzv. schránkových firiem v EÚ sa sprísňujú informačné povinnosti voči orgánu dohľadu. Národná banka Slovenska má po novom disponovať detailným prehľadom o tom, aké činnosti sú zverené externým subjektom a v akom rozsahu, čo má znížiť riziko netransparentného riadenia fondov a oslabenia reálneho dohľadu.
Posilnenie nezávislosti
Zmeny sa dotknú aj depozitárov fondov. Ak na slovenskom trhu nebude dostupná požadovaná služba, správcovská spoločnosť bude môcť po predchádzajúcom súhlase dohľadu využiť depozitára usadeného v inom členskom štáte EÚ. Tento krok má znížiť náklady a odstrániť praktické bariéry, s ktorými sa stretávajú najmä menšie správcovské spoločnosti alebo fondy investujúce do špecifických zahraničných aktív.
Novela zároveň upravuje pravidlá pre derivátové transakcie a riziko protistrany. Zavádza rovnaký prístup k derivátom obchodovaným na burze aj mimo nej, pričom zohľadňuje, či sú centrálne zúčtované. Cieľom je presnejšie zachytiť skutočné riziká a odstrániť regulačné nerovnosti, ktoré doterajšia legislatíva vytvárala.
Slovákov „uťahovanie opaskov“ neodradilo, investičná aktivita zostáva napriek drahote vysoká
Z aplikačnej praxe vychádza aj zavedenie povinnej rotácie nezávislých oceňovateľov nehnuteľností v realitných fondoch, a to každých päť rokov. Opatrenie má posilniť nezávislosť oceňovania a obmedziť riziko systematického nadhodnocovania aktív. Súčasne sa zavádza nové povinné označenie „správca podlimitných rizikových fondov“ pre vybraných správcov, čím sa má zvýšiť prehľadnosť trhu pre investorov.
Účinnosť zákona je rozložená do viacerých etáp, pričom hlavná časť zmien nadobudne účinnosť 16. apríla 2026, ďalšie ustanovenia v júni 2026 a v apríli 2027. Výsledkom má byť plná harmonizácia pravidiel so zvyškom Európskej únie a modernejší rámec pre kolektívne investovanie na Slovensku, ktorý má lepšie odolávať trhovým otrasom a zároveň podporovať financovanie reálnej ekonomiky.
