Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) ponechať úrokové sadzby nezmenené uzavrelo podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS)Petra Kažimíra mimoriadne turbulentný rok v relatívne komfortnej pozícii. Menová politika eurozóny sa po sérii prudkých zásahov dostala do bodu, ktorý umožňuje stabilitu, no zároveň si vyžaduje maximálnu ostražitosť. Ako Kažimír zdôrazňuje, úspech v boji s infláciou nesmie viesť k uspokojeniu ani k automatickému fungovaniu bez aktívneho riadenia.
Nastavenie menovej politiky považuje za primerané
„Aj naďalej ostávame plne flexibilní a pripravení konať, akonáhle to bude situácia vyžadovať,“ uviedol Kažimír v komentári po poslednom tohtoročnom zasadnutí rady guvernérov ECB. Súčasné nastavenie menovej politiky považuje za primerané a účinné, pričom ho opisuje ako pevný oporný bod v prostredí vysokej neistoty. Jej hlavnou úlohou podľa neho ostáva ochrana ekonomiky a garantovanie cenovej stability, čo ECB v uplynulých mesiacoch dokázala naplniť.
Vyhliadky inflácie v eurozóne sa podľa aktuálnych prognóz stabilizujú a v strednodobom horizonte by sa mali priblížiť k dvojpercentnému cieľu ECB, a to na konci tohto obdobia okolo roku 2028. Aj samotná ekonomika eurozóny sa ukazuje ako odolná a v porovnaní s očakávaniami sa drží prekvapivo dobre.
Kým Európania investujú a bohatnú, Slováci šetria a inflácia im peniaze znehodnocuje
Kažimír v tomto kontexte hovorí o povzbudivom signáli, ktorý však nemožno preceňovať. Riziká do budúcnosti síce slabnú a sú vyváženejšie než v nedávnej minulosti, no celkové prostredie zostáva krehké a ďalší rok môže priniesť nové výzvy pre domácnosti, firmy aj samotnú menovú politiku.
Guvernér zároveň upozorňuje, že odolnosť neznamená prechod na autopilota. Spokojnosť so súčasným stavom sa podľa neho nesmie zamieňať s pohodlnosťou. Napriek tomu, že menová politika je dnes nastavená adekvátne, širšie ekonomické základy eurozóny vykazujú trhliny, ktoré úrokové sadzby samy o sebe odstrániť nedokážu. Práve tu Kažimír vidí najväčšiu výzvu pre Európu v nasledujúcich rokoch.
Zodpovednosť ECB sa nekončí
Dlhodobé vyhliadky hospodárskeho rastu eurozóny nepovažuje za povzbudivé a otvorene ich označuje za krehké a znepokojujúce. Podľa neho sa síce menový cyklus zvyšovania a následného uvoľňovania sadzieb podarilo zvládnuť, no tým sa zodpovednosť ECB končí a začína sa úloha politických autorít. „Menová politika tieto štrukturálne problémy vyriešiť nemôže,“ konštatuje Kažimír a dodáva, že teraz musí Európa riešiť vlastné vnútorné slabiny.
ECB s úrokovými sadzbami vyčkáva, slovenské domácnosti sa musia prispôsobiť
Riešenie vidí v rozhodných a koordinovaných krokoch na národnej aj európskej úrovni. Európa podľa neho potrebuje reformy, ktoré posilnia konkurencieschopnosť, podporia inovácie, prepoja kapitálové trhy a znížia byrokratickú záťaž podnikov. Len tak sa podarí zvýšiť potenciálny rast ekonomiky a obnoviť dôveru investorov aj spotrebiteľov. Kažimír zdôrazňuje, že práve štrukturálne reformy dokážu stimulovať spotrebu a investície spôsobom, aký samotné znižovanie úrokových sadzieb nikdy nedosiahne.
Ak má eurozóna nielen prežiť, ale aj dlhodobo prosperovať, musí sa podľa guvernéra ECB k otázke ekonomického rastu postaviť s rovnakým odhodlaním, s akým v posledných rokoch bojovala s infláciou. Súčasný úspech menovej politiky tak predstavuje skôr východiskový bod než dôvod na oddych.
