Pomyselný „motor“ európskej ekonomiky sa v poslednom období zadrháva. Najväčšia ekonomika eurozóny i EÚ sa plne nedokáže vysporiadať s dôsledkami vojny na Ukrajine a energetickej krízy.
Ako konštatuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, od priamej invázie Ruska na Ukrajinu sa datuje aj zastavenie rastu nemeckej ekonomiky, ktorej ekonomický model sa v minulosti spoliehal na lacné a dostupné dodávky energií z Ruska.
Nemecká ekonomika je pritom významným obchodným partnerom viacerých európskych ekonomík. Jej slabšia kondícia sa tak prelieva aj do ostatných krajín EÚ. Práve stagnácia, resp. pokles nemeckej ekonomiky je najskôr i jedným z hlavných faktorov, ktorý stojí i za aktuálnym poklesom českej ekonomiky. Tá je najviac previazanou ekonomikou EÚ na Nemecko. No klesli aj slovenské vývozy.
Krajiny a ich závislosť na Nemecku
Jednoznačne najviac prepojenou ekonomikou EÚ na Nemecko je podľa Koršňáka susedná Česká republika. Do Nemecka smeruje až takmer tretina všetkých českých tovarových vývozov.
Slovensko bude naďalej bojovať s nedostatkom pracovnej sily a nič podľa analytika nenasvedčuje zlepšeniu
Pomerne významné zastúpenie má Nemecko aj na tovarových vývozoch ostatných geograficky blízkych krajín. Jeho podiel presahuje 25 % aj v Rakúsku, Poľsku, Maďarsku, Luxembursku, či Holandsku. V priemere z krajín EÚ smeruje do Nemecka každé siedme euro, teda 14 % ich vývozov.
Podiel Nemecka na slovenských vývozoch dosahuje 21 %. V rámci EÚ je tak nadpriemerný, v porovnaní s okolitými krajinami EÚ je však jednoznačne najnižší. Časť vývozov zo Slovenska však môže podľa Koršňáka prúdiť i nepriamo, napríklad v podobe dodávok pre exportérov v okolitých krajinách. Navyše, Slovensko je extrémne otvorená ekonomika. Objem vývozov vzhľadom k HDP vysoko prevyšuje bežný „štandard“ v krajinách EÚ.
Slovenské tovarové vývozy dosahujú až 91 % HDP, čo je po Slovinsku a Belgicku tretia najvyššia relatívna hodnota v EÚ, viac ako dvojnásobne prevyšujúca priemer EÚ. Pri porovnaní tovarových vývozov do Nemecka k HDP sa tak Slovensko v rebríčku najviac závislých krajín posunie smerom nahor.
S podielom takmer 19 % sa zaradí na štvrté miesto, tesne za Maďarsko s 21 % a Holandsko s 22 %, u ktorého ale vývozy môžu byť štatisticky nafukované reexportami mimo európskeho tovaru tečúceho do Európy cez jeho prístavy. I v rebríčku vývozov do Nemecka v pomere k veľkosti ekonomiky dominuje susedná Česká republika s ich podielom prevyšujúcim 25 % HDP.
Vývozy a automobilový priemysel
Zloženie vývozov do Nemecka sa krajina od krajiny líši. Kým na Slovensku dominujú autá s podielom 29 % na celkových vývozoch, v Česku a najmä v priemere v krajinách EÚ sú to predovšetkým finálne výrobky určené pre bežnú spotrebu, vrátane potravín.
Povesť Nemecka ako silného hráča v automobilovom priemysle potvrdzuje aj pohľad na štruktúru polotovarov, ktoré do krajiny smerujú z iných krajín EÚ. Približne polovica z nich sú rôzne komponenty pre automobilový priemysel. V úhrne tak až 46 % slovenských vývozov do Nemecka súvisí podľa analytika s výrobou áut. Či už vývozmi hotových vozidiel alebo komponentov.
Zdá sa teda podľa Koršňáka, že na slovenskú ekonomiku by mal mať v súvislosti s Nemeckom najväčší vplyv práve dopyt po nových autách na nemeckom trhu, či kondícia nemeckých automobiliek. Oživenie v európskom automobilovom priemysle, ktoré sme minulý rok pozorovali v súvislosti s uvoľnením úzkych hrdiel v sektore, malo teda na Slovensko znásobený efekt práve i cez nemecký trh.
Napriek stagnujúcej nemeckej ekonomike sa tak nominálne vývozy zo Slovenska do Nemecka medziročne zvýšili o 6,2 %. Silný rast pritom zaznamenali práve autá a ich súčasti.
Na prvý pohľad pozitívny vývoj však v sebe podľa analytika skrýva aj jednu nepríjemnú správu. Slovenskí exportéri v automobilovom priemysle minulý rok plne nevyťažili z minuloročného oživenia a svoje pozície na nemeckom trhu skôr strácali. V priemere v EÚ rástli vývozy áut a ich súčasti do Nemecka medziročne až o 13,4 %, v Česku dokonca až o 20,1 %.
Na druhej strane, získavať trhový podiel na nemeckom trhu sa prevažne darilo slovenským výrobcom investičných tovarov. Objem ich vývozov do Nemecka sa medziročne podľa Koršňáka zvýšil takmer o pätinu, výrazne viac ako v priemere z krajín EÚ s 5,4 %, či susedného Česka s 2 %.
Čo by sa stalo po prerušení väzieb s Nemeckom?
Teoretické odstránenie Nemecka z reťazca by znížilo pridanú hodnotu Slovenska až o takmer 9 %, Česka o viac ako 12 %. Extrémny scenár „vymazania“ akýchkoľvek väzieb s Nemeckou ekonomikou samozrejme podľa analytika nehrozí a je v rovine nepredstaviteľných hrozieb. Tento pohľad však môže podľa jeho slov poskytnúť aspoň hrubú predstavu o vplyve nemeckej ekonomiky na naše ekonomiky.
Zníženie koncového domáceho dopytu v Nemecku o 1 % by podľa Koršňáka viedlo k zníženiu slovenského HDP o približne 0,06 %, zníženie nemeckého HDP, vrátane exportu, o 1 % o 0,09 %. Rozsah vplyvu, samozrejme, závisí podľa neho aj od štruktúry rastu či poklesu nemeckej ekonomiky.
Štruktúra slovenských vývozov naznačuje, že slovenská ekonomika je výrazne viac citlivá na zníženie dopytu po nových autách v Nemecku, či nepriamo cez produkciu nemeckých automobiliek i vo svete, ako napríklad na zníženie investičnej aktivity nemecký firiem. Jedným dychom však treba podľa Koršňáka dodať, že ani toto nie je kompletne celý efekt poklesu nemeckej ekonomiky na slovenskú ekonomiku.
Čím výraznejší je pokles nemeckej ekonomiky a z toho titulu aj pokles slovenského HDP, tým výraznejší je aj následný nepriamy dopad tohto poklesu na domáci slovenských dopyt. Ten domáci dopyt je pritom zodpovedný až za 57 % celkovej tvorby pridanej hodnoty na Slovensku, resp. 58 % v Česku.
