Slovensko v poslednom desaťročí čoraz výraznejšie zaostáva za svojimi vyšehradskými susedmi v raste čistých miezd. Dáta globálnej poradenskej spoločnosti Forvis Mazars ukazujú, že kým v rokoch 2016 až 2025 sa čisté mzdy v súkromnom sektore v Česku, Maďarsku a Poľsku takmer zdvojnásobili, na Slovensku vzrástli len o niečo viac ako polovicu.
Príčina
Kým v Česku si zamestnanci polepšili o 77 %, v Maďarsku o 112 % a v Poľsku o 108 %, slovenský rast dosiahol iba 54 %. Ešte pred desiatimi rokmi pritom Slováci mali druhé najvyššie čisté mzdy v regióne, dnes uzatvárajú rebríček.
Aj minimálne odvody 303,11 eura. Aké sú ďalšie zásadné zmeny v sociálnom poistení pre SZČO?
Podľa analytičky Klubu 500 Diany Motúzovej nie je príčinou neochota firiem zvyšovať mzdy, ale vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré na Slovensku dlhodobo patrí medzi najvyššie v regióne. Firmy podľa nej mzdy zvyšujú, no rast hrubej mzdy sa do čistej premieta len čiastočne, pretože „veľkú časť zhltnú odvody a dane“.
Starý model
Kým okolité krajiny pristúpili v posledných rokoch k reformám, ktoré zefektívnili daňovo-odvodový systém alebo zvýšili nezdaniteľnú časť základu dane, Slovensko uviazlo v starom modeli. Ten spôsobuje, že z každého eura, ktoré zamestnávateľ vynaloží na mzdu, ide výrazne viac štátu než v Česku, Poľsku či Maďarsku.
Odbory žiadajú skutočný sociálny štát, chudoba sa týka skoro milióna ľudí na Slovensku
Zo superhrubej mzdy si slovenský pracovník ponechá len 51,5 %, zatiaľ čo v Poľsku je to 57,2 %, v Maďarsku 58,9 % a v Česku 54,9 %. Motúzová upozorňuje, že rast čistých miezd brzdí aj pomalý nárast nezdaniteľnej časti základu dane. Kým v minulosti sa jej výška približovala minimálnej mzde, v posledných rokoch rastie omnoho pomalšie.
Podkopávanie motivácie
„V dôsledku toho dnes aj nízkopríjmoví zamestnanci odvádzajú daň z príjmu, čo obmedzuje rast ich čistých miezd,“ vysvetľuje analytička. Podľa nej by efektívnou cestou, ako zvýšiť čisté príjmy obyvateľstva, bolo práve zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane.
Slováci patria k najmenej spokojným národom so svojou finančnou situáciou v Únii. Ako to zlepšiť?
„Ak chce štát, aby mali ľudia vyššie čisté mzdy, nemôže donekonečna zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie práce,“ uvádza. Slovenská ekonomika tak čelí štrukturálnej výzve. Rast produktivity práce sa nepretavuje do vyšších čistých príjmov, čo podkopáva motiváciu aj konkurencieschopnosť.
„Len znížením odvodov a úpravou daňových parametrov možno dosiahnuť, aby sa rast produktivity a snaha zamestnávateľov odmeňovať svojich pracovníkov prejavili aj v reálnych čistých príjmoch,“ zdôrazňuje Motúzová.
Slovensko stráca atraktivitu
Najnovšie dáta však ukazujú, že Slovensko sa v daňovej oblasti neposúva správnym smerom. Podľa Indexu medzinárodnej daňovej konkurencieschopnosti 2025, ktorý zostavuje organizácia Tax Foundation, sa krajina prepadla o štyri priečky na 14. miesto spomedzi 38 krajín OECD. Na prvý pohľad ide o relatívne slušné umiestnenie, no trend je negatívny. Slovensko stráca svoju atraktivitu pre investorov aj podnikateľov.
Slovensko sa ocitá v zložitej fiškálnej situácii, podľa analytika máme najrýchlejšie zadlžovanie sa od pandémie
Najvýraznejší pokles zaznamenalo v oblasti dane z príjmu právnických osôb, kde spadlo z 15. miesta v roku 2024 na 24. miesto v roku 2025. Ide pritom o parameter, ktorý podľa Motúzovej má zásadný vplyv na rozhodnutia investorov o tom, kde budú realizovať svoje podnikateľské aktivity. Na porovnanie, susedné Česko sa v tejto kategórii drží na ôsmej priečke.
Dôvera v podnikateľské prostredie
Zahraniční investori podľa analytičky vnímajú stabilitu a predvídateľnosť daňového systému ako kľúčové faktory pri rozhodovaní o umiestnení výroby či sídla spoločnosti. Zhoršenie v rebríčku preto môže oslabiť dôveru v naše podnikateľské prostredie. Domáce firmy zas čelia rastúcim nákladom a komplikovanej administratíve, ktorá im znižuje flexibilitu oproti konkurencii.
Minimálna mzda v budúcom roku vzrastie na 915 eur, zvýšia sa aj nároky podľa stupňa náročnosti práce
„Ak sa neprijmú systematické opatrenia na zjednodušenie pravidiel, zníženie administratívnej záťaže a posilnenie dôvery v daňové prostredie, hrozí, že Slovensko stratí svoj investičný potenciál,“ varuje Motúzová. Krajinu podľa nej nespomaľuje nedostatok šikovných ľudí či infraštruktúry, ale vlastná daňová brzda.
