Budúca generácia dôchodcov bude na tom ešte horšie ako súčasná. Tvrdí to odborník na dane a odvody Jozef Mihál, podľa ktorého existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k znižovaniu dôchodkov pre budúce generácie.
Nezapočítanie doby štúdia na strednej a vysokej škole
Jedným z hlavných je nezapočítanie doby štúdia na strednej a vysokej škole do dôchodkového poistenia od roku 2004. Senior ročníka 1962 má napríklad započítaných osem rokov štúdia, zatiaľ čo dôchodca ročníka 1988 nemá započítanú dobu štúdia do dôchodkového poistenia.
Slovenskí dôchodcovia prídu o stovky eur, ale stále budú mať o 463 eur viac. Ako sú na tom rodiny s deťmi?
„Od roku 2001 sa doba evidencie na úrade práce započítava do získanej doby dôchodkového poistenia len za dobu, kedy daná osoba poberala dávku (podporu), od roku 2004 sa doba evidencie na úrade práce nezapočítava vôbec,“ upozorňuje Mihál. To môže podľa jeho slov výrazne ovplyvniť dĺžku získanej doby dôchodkového poistenia pre niektoré generácie.
Doba výchovy detí
Ďalším faktorom je tiež, že pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu (POMB) sa ženám do výpočtu započítava doba výchovy detí, doba na materskej alebo rodičovskej dovolenke, až od roku 2004. Priznáva sa im osobný mzdový bod niečo nad 0,5, čo im podľa odborníka kazí výsledný priemerný osobný mzdový bod.
Legislatívne zmeny podľa RRZ zásadným spôsobom ovplyvnili disponibilné príjmy rodín s deťmi a starobných dôchodcov
Seniorka ročníka 1962 nemá započítaných päť rokov výchovy detí do výpočtu POMB, ktoré má hodnotu 1. Zatiaľ čo dôchodkyňa narodená 1988 má započítaných päť rokov výchovy detí, preto má POMB 0,93.
„Pri hypoteticky rovnakej dôchodkovej hodnote a valorizácií, má však pani Jarmila, ročník 1962, dôchodok o 27 % vyšší, respektíve pri priznaní dôchodok o 254 eur vyšší, ako ho bude mať pani Miroslava, ročník 1988, o 26 rokov,“ uzavrel na základe príkladu odborník na dane a odvody.
