Bankový sektor dosiahol za trištvrte rok čistý zisk 871,4 milióna eur. V medziročnom porovnaní to podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) znamená nárast o 7,8 %. Rástli tak úroky ako aj výnosy z poplatkov a provízií. Avšak bankám pomohlo aj to, že v tomto roku zaplatili nižšiu daň z príjmu. Hrubý zisk pred zdanením totiž stúpol len o pol percenta na 1,35 miliardy eur. Vyššia zároveň bola aj tvorba rezerv a opravných položiek.
Krízové obdobia
Ako konštatujú analytici finančnej stability v NBS, bankový sektor prešiel za posledné dve desaťročia mimoriadne dynamickým vývojom, ktorý formovali zásadné ekonomické udalosti a menové zmeny. Od ukončenia systémovej reštrukturalizácie a privatizácie začiatkom milénia banky prežili viaceré krízové obdobia, ako globálnu finančnú krízu, krízu eurozóny, pandémiu COVID-19 aj obdobie vysokej inflácie, ktoré prinieslo obrat v menovej politike Európskej centrálnej banky.
ECB drží sadzby, no Slováci platia viac. Hypotéky u nás sú drahšie než v šestnástich krajinách eurozóny
Napriek týmto otrasom zostal slovenský bankový sektor podľa analytikov stabilný, kapitálovo silný a dostatočne likvidný, čo mu umožnilo počas celého obdobia plne pokrývať dopyt po úveroch.
Kažimíra nezmenené úrokové sadzby neprekvapili. Zdôraznil však, že nie je dôvod konať unáhlene
Bilancia bánk sa však za uplynulé dve dekády výrazne zmenila. Kým v roku 2004 objem vkladov klientov dosahoval takmer dvojnásobok úverov, o dvadsať rokov neskôr sa situácia obrátila. Ku koncu roka 2024 už objem úverov presahoval vklady, pričom podiel likvidných aktív na bilancii bánk sa znížil približne o tretinu. Tento vývoj odzrkadľuje prirodzenú transformáciu sektora, v ktorom sa kapitál presunul z pasívnej likvidity smerom k aktívnemu úverovaniu a investíciám.
Rast úverov
Aj napriek rastu úverov zostáva štruktúra vkladov relatívne stabilná. Vhodné trhové podmienky navyše umožnili bankám posilniť financovanie prostredníctvom vydávania dlhopisov. Podľa analytikov sa nárast podielu retailových vkladov a dlhopisov stal kľúčovým tlmičom rizika pri rýchlom raste úverových portfólií.
Infláciu na Slovensku spomaľovali len potraviny, rast cien tlačili nahor služby a opäť aj pohonné látky
Výrazná časť úverov pritom smeruje do segmentu rezidenčných nehnuteľností, čím sa tvorí základ pre krytie emisií krytých dlhopisov. Veľký objem nezaťažených hypoték tak predstavuje pre banky dôležitý likviditný vankúš, ktorý môžu v prípade stresových situácií flexibilne využiť.
Reštriktívna menová politika
Zavedenie reštriktívnej menovej politiky ECB v rokoch 2022 a 2023 prinútilo banky upraviť portfóliá a zvýšiť podiel bezpečných aktív. Finančné domy preto v uplynulých dvoch rokoch nakupovali viac štátnych dlhopisov, čím posilnili svoju likviditnú pozíciu a odolnosť voči trhovým otrasom. Tento krok zároveň potvrdzuje dlhodobú stratégiu bánk. Teda diverzifikovať zdroje výnosov a minimalizovať riziká v období menovej neistoty.
Štát vám už s vyššou splátkou hypotéky nepomôže, predvolebné bremeno posúva na banky
Výzvy však pre sektor nekončia. Ako upozorňujú odborníci, banky sa musia pripraviť na nové štrukturálne trendy, ktoré môžu zmeniť spôsob ich fungovania. Ide najmä o digitalizáciu finančných tokov. Od rozšírenia platobných systémov mimo tradičných bánk až po rastúci záujem obyvateľstva o priame investície do štátnych dlhopisov.
Tieto trendy môžu v budúcnosti znížiť objem vkladov v bankách a vytvoriť tlak na zdroje financovania. Finančné domy by podľa doterajších skúseností mali byť schopné tieto zmeny zvládnuť, avšak s určitou cenou, a to vyššími úrokovými nákladmi či väčšou závislosťou od alternatívnych foriem financovania.
