- aktualizované 21. júla 17:10
Krajiny Európskej únie vstupovali do uplynulých rokovaní o sedemročnom rozpočte a dodatočnom balíku na fond obnovy s rôznymi vyjednávacími pozíciami. Rozdielnosť názorov však zákonite priniesla aj väčšie či menšie ústupky. Výsledkom tak napriek kritike časti členských štátov, vrátane Slovenska je, že rozpočtové korekcie pre Dánsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko zostávajú zachované a v prípade šetrnej štvorky, teda Holandska, Rakúska, Švédska a Dánska, sa dokonca navýšili. Znamená to, že ich príspevok do spoločného rozpočtu Európskej únie bude nižší.
Ako ďalej upozorňuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, ten najpodstatnejší kompromis zrejme padol pri samotnej výške grantov v rámci fondu obnovy, ktorý sa po tlaku spomínanej šetrnej štvorky znížil z pôvodne navrhovaných 500 miliárd eur na 390 miliárd eur. Cestu k finálnej dohode však otvorili aj ústupky niektorých členských krajín v pôvodnej požiadavke naviazania pomoci na kritériá tzv. právneho štátu, voči čomu tvrdo protestovali najmä Poľsko a Maďarsko. „Nakoniec bude podmienenie pridelenia peňazí menej prísne, ako pôvodne navrhovala Európska komisia a predseda Rady,“ konštatuje analytička. Prioritou pri investovaní týchto dodatočných zdrojov však zostáva výskum a vývoj, udržateľný rast, zelená ekonomika a digitalizácia.
Balík na reformy sa zvýšil
Výsledkom siahodlhých rokovaní o fonde obnovy bolo podľa Muchovej aj zníženie prostriedkov na dofinancovanie jednotlivých kapitol veľkého únijného rozpočtu. Na druhej strane sa však výrazne zvýšil balík určený na financovanie štrukturálnych reforiem. „Kľúčový nástroj balíka obnovy, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, bude mať svoj rozpočet vo výške 672,5 miliardy eur,“ uviedla analytička s tým, že prostriedky z tohto nástroja sa majú použiť na financovanie štrukturálnych reforiem, ktorých návrh musí schváliť Európska komisia a kvalifikovanou väčšinou ho majú schváliť aj členské krajiny.
Najväčším príjemcom pomoci z fondu obnovy bude pritom pandémiou najviac postihnuté Taliansko. Vo forme pôžičiek dostane 127 miliárd eur a viac ako 82 miliárd eur vo forme grantov. Slovensko bude mať zo zdrojov Európskej únie v najbližších siedmich rokoch k dispozícii celkovo 34,1 miliardy eur, čo podľa analytičky zodpovedá 36 % nášho minuloročného hrubého domáceho produktu. V období rokov 2021 až 2023 budeme môcť čerpať 7,5 miliardy eur cez fond obnovy, sedemročný rozpočet na obdobie 2021 až 2027 počíta pre Slovensko s balíkom 18,6 miliardy eur a k dispozícii budeme mať tiež 6,8 miliardy eur vo výhodných pôžičkách splatných do roku 2058.
Pribudnú zrejme aj nové dane
Celý plán obnovy bude Európska komisia financovať cez vydanie nových dlhopisov, ktoré bude podľa Muchovej následne splácať zo svojich rozpočtov. „Aby uľahčila realizáciu svojho plánu chce tiež Európska komisia zvýšiť limit na objem svojich ročných príjmov a pridať nové zdroje príjmov cez ekologické a digitálne dane. Komisia má tieto návrhy konkretizovať do troch rokov,“ dodala analytička Slovenskej sporiteľne.
Dohoda lídrov EÚ je pre Slovensko priaznivá, ťažšia časť práce však podľa analytikov len začína
Výsledná dohoda lídrov Európskej únie o fonde obnovy je dobrou správou pre úniu a pre Slovensko je veľmi priaznivá. Zhodujú sa na tom analytici, podľa ktorých však kľúčové rozhodnutia na národnej úrovni, ktoré ukážu, či dokážeme vďaka dodatočným zdrojom posunúť Slovensko vpred, prídu až v nasledujúcich mesiacoch. Práve čerpanie eurofondov totiž v uplynulých rokoch robilo Slovensku jedny z najväčších problémov v rámci celej únie.
„Celkovo môžeme hodnotiť schválenú dohodu ako veľmi priaznivú pre Slovensko. Treba si však uvedomiť, že teraz nás čaká oveľa ťažšia časť práce, a to predstaviť reformy a projekty, ktoré budeme z tých peňazí financovať,“ uviedol pre agentúru SITA analytik Tatra banky Juraj Valachy. Jeho slová potvrdzuje aj analytička Poštovej banky Jana Glasová, podľa ktorej bude pre Slovensko teraz kľúčové, aby vypracovalo dôkladný plán obnovy zahŕňajúci to, čo všetko a v akej miere sa bude financovať z prostriedkov únie. „Dôležité je pritom myslieť na budúcnosť našej krajiny a ďalšie generácie,“ uviedla s tým, že vláda by v týchto plánoch nemala opomenúť sektory ako digitalizáciu, inovácie či vzdelávanie a znižovanie regionálnych rozdielov.
Juraj Valachy však zároveň pripomína, že granty z fondu obnovy budeme musieť čerpať oveľa rýchlejšie ako tradičné eurofondy v rámci sedemročného rozpočtového rámca, čo sa na základe doterajších skúseností javí ako významné riziko. „Slovensko je historicky veľmi slabé v čerpaní eurofondov a toto bude jedna z najväčších výziev novej vlády, aby bola schopná ich vyčerpať,“ tvrdí. Výhodou týchto zdrojov však je, že nezvyšujú okamžite dlh krajiny a nezaťažujú tak rozpočet, aj keď spoločný dlh Európskej únie bude potrebné neskôr splácať.
Slovensko však v rámci fondu obnovy dostane k dispozícii aj takmer 7 miliardový balík výhodných úverov, čo však podľa Valachyho nemusí byť pre nás až tak lukratívne. Tento nástroj je totiž podľa neho výhodný najmä pre krajiny, ktoré si dnes požičiavajú na finančnom trhu drahšie, ako je priemer krajín eurozóny. „Detaily nepoznáme, no vo všeobecnosti je Slovensko v tomto ohľade na tom pomerne dobre, takže využívanie tohto nástroja z našej strany bude skôr obmedzené,“ hovorí analytik Tatra banky.
