Podľa aktuálnej prognózy Inštitútu finančnej politiky by mala ekonomika Slovenska v tomto roku rásť 3,6-percentným tempom a v budúcom roku o 3,5 %.
Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť rýchlejšie, ako pôvodne rezort financií očakával. Zároveň však analytici rezortu znížili odhad rastu na nasledujúci rok. Podľa aktuálnej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky by totiž v tomto roku mal hrubý domáci produkt na Slovensku reálne stúpnuť o 3,6 %, čo znamená oproti júnovej prognóze navýšenie odhadu o 0,4 percentuálneho bodu. Prognózu hospodárskeho rastu na budúci rok analytici ministerstva financií zase znížili o 0,2 percentuálneho bodu na 3,5 %.
Domáci a zahraničný dopyt
Motorom slovenskej ekonomiky v tomto roku má byť domáci aj zahraničný dopyt. Spotreba domácností by mala dokonca podľa odhadov analytikov rezortu financií rásť vďaka priaznivému vývoju ekonomiky najrýchlejšie za posledných osem rokov. Významným faktorom je aj vývoj v automobilovom sektore, kde výroba automobilov smeruje k novému rekordu, čo potiahne dynamiku exportu nad hranicu 5 %. Negatívny vplyv na hospodársky rast bude mať naopak zníženie verejných investícií vplyvom nábehu nového programového obdobia eurofondov. Tento prepad však majú plne kompenzovať ohlásené investície v automobilovom sektore a výstavba bratislavského ochvatu D4/R7.
Vplyv Brexitu
Odhad pre rok 2017 už počíta aj s negatívnym vplyvom brexitu. „Brexit zvýši celkovú neistotu a spomalí ekonomiky našich najvýznamnejších obchodných partnerov. Predpokladáme, že v roku 2017 ukrojí z rastu slovenskej ekonomiky necelé 0,2 percentuálneho bodu,“ píše sa v novej prognóze. Podľa ministra financií Petra Kažimíra je však možné, že v konečnom dôsledku bude dopad brexitu ešte miernejší. „My to vnímame ako pozitívne riziko. Je možné, že práve kvôli politickým šarvátkam sa tento negatívny dopad bude posúvať a tým pádom aj rozplývať v čase,“ povedal na pondelňajšej tlačovej konferencii.
Návrat verejných investícií
Pokračujúce investície v automobilovom priemysle by pritom v budúcom roku mali zase výrazne zvýšiť investičnú aktivitu a k rastu by sa mali vrátiť aj verejné investície. V ďalších rokoch by sa podľa prognózy mal hospodársky rast dostať k hranici 4 %. V roku 2018 na úroveň 3,9 % a v roku 2019 na 4,4 %.
Rast zamestnanosti
Pri solídnom raste hospodárstva sa má podľa analytikov ministerstva dobre dariť aj trhu práce. Zamestnanosť by mala v tomto roku rásť o 2,1 %, v nasledujúcom roku o 1,5 %. Miera nezamestnanosti by tak mala klesať z tohtoročných 9,8 % na budúcoročných 8,5 %. Podľa premiéra Roberta Fica by však mohla miera nezamestnanosti dosiahnuť rekordné minimá. „Môžeme pravdepodobne očakávať, že historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú sme mali v roku 2008, možno dotkneme už v roku 2016,“ povedal na tlačovej konferencii.
Vývoj miezd
Nominálny rast miezd by mal v tomto roku predstavovať 2,8 % a v budúcom roku o 3,5 %. Pri vývoji spotrebiteľských cien, ktoré by v tomto roku mali ešte klesnúť o 0,5 % a v budúcom roku len mierne rásť o 0,9 %, by to znamenalo, že reálne by platy v tomto roku stúpli až o 3,3 %. V budúcom roku rezort financií prognózuje rast reálnych miezd o 2,6 %.