Nie úplne bezprecedentný akt Spojených štátov vo Venezuele definitívne potvrdil tézu o sile a veľkosti štátov, ktoré sú v súčasnosti rozhodujúcimi prvkami makroprocesov medzinárodných vzťahov. Vysvetlenia takéhoto vývoja možno na viacerých úrovniach.
Ako Trump sledoval zadržanie Madura? Akciu vo Venezuele chystali mesiace, čakalo sa aj na počasie - VIDEO, FOTO
Prvý dôvod je oficiálny – pašovanie drog do USA, na čo už samotné USA niekoľko rokov upozorňujú nielen Venezuelu, ale aj Mexiko, Kolumbiu a ďalšie štáty Latinskej Ameriky.
Koniec lacnej ropy pre Čínu?
Druhým dôvodom je strategická rovina globálnej geopolitiky a novej bezpečnostnej stratégie, ktorá otvorene pomenúva Monroeovu doktrínu, v súčasnosti Donroeovu (Trumpovu) doktrínu. Inými slovami „Amerika Američanom“, sféra vplyvu pod dominanciou USA.
To má zásadný význam pre geopolitiku najmä pri štátoch, ako sú Irán (zmietaný v protestoch) či Taiwan. Americkým zásahom vo Venezuele hrozí Iránu zastavenie kanála, cez ktorý Irán a Venezuela obchádzali sankcie, vykonávali neprehľadné finančné mechanizmy a bártrové obchody. Pre Čínu to znamená potenciálny koniec lacného importu ropy, ktorý predstavoval najväčší objem Venezuelského exportu.
Štyri kroky do Grónska. Ako by Trump mohol ovládnuť strategický ostrov plný nerastného bohatstva
V prípade skutočnej tranzície Venezuely, USA jednou ranou zasiahli Rusko (vojensky a politicky), Čínu (ekonomicky a investične), Irán a Kubu, pričom má globálne veľkú symboliku silnej americkej armády.
Pre EÚ je na obzore aj otázka Grónska. Trump síce veľa a rád rozpráva a brať ho úplne vážne je niekedy problematické. Každopádne, teraz by sa malo počítať s jeho výrokmi na 100 % a podľa toho sa aj zariadiť. Lepšie zostať príjemne prekvapený, ako nepríjemne zaskočený.
„Drill, baby, drill“
Tretím dôvodom, tým azda najpodstatnejším, je ropa. Pod Trumpovým obľúbeným heslom „drill, baby, drill“ sú USA svetovým producentom ropy. Avšak viaceré americké rafinérie sú prispôsobené práve na ťažkú ropu, ktorú má najmä Kanada, Rusko a Venezuela (s najväčšími zásobami ropy na svete).
Hoci jediná ropná spoločnosť, ktorá stále pôsobí vo Venezuele je Chevron, ostatní americkí ropní giganti však príliš neoplývajú veľkým nadšením a vyzerá to tak, že pár dní po zásahu, im Trump zvažuje prisľúbiť štátne dotácie na ich prítomnosť vo Venezuele. Tieto firmy stále majú pohľadávky voči znárodneným majetkom vo Venezuele a zdá sa, že pokiaľ situácia nebude viac prehľadná a najmä stabilná, tak do takéhoto dobrodružstva pôjdu len zdráhavo.
Koniec koncov masívna prítomnosť ropných spoločností vyžaduje okrem stability aj obrovské investície a čas. Treba však pripomenúť, že USA (zatiaľ) 30 miliónovú Venezuelu neokupujú a situácia môže pokojne zostať v starých koľajach. Ak by však došlo k postupnej transformácií a zvýšeniu produkcie ropy, prinieslo by to nižšie ceny a dopyt po investíciách a kapitálu na novom trhu.
Dedolarizácia predaja venezuelskej ropy
Štvrtý dôvod na zásah sa črtá v pohľade na dolár a jeho signály o obchádzanie v rámci obchodu s ropou. Tento však zostáva skôr ako preventívny krok než riešenie akútneho problému.
Hoci platby v nedolárových menách predstavujú pre USA riziko straty dominancie svojej meny, pričom už minulý rok Trump vyhlásil, že ak BRICS vytvoria novú menu alebo podporia inú menu namiesto amerického dolára, budú čeliť 100 % clu na svoj export do USA.
Reuters uvádza odhady, že až 20 % svetového obchodu s ropou sa v súčasnosti oceňuje v iných menách ako v dolároch, napríklad v eurách alebo čínskych jüanoch a JP Morgan upozorňuje, že v minulosti bola signifikantne vyššia korelácia medzi rastom dolára a poklesom ceny ropy. Vplyvom viacerých faktorov teda sila petrodolára klesla.
Venezuela síce má obrovské zásoby ropy, no v súčasnosti produkuje približne 1 % svetovej produkcie. Takže v tomto prípade zostáva riziko výrazného narušenia (dedolarizácie) predaja venezuelskej ropy nízke a vyzerá to skôr ako preventívny krok širšej stratégii na posilnenie petrodolára
