Postoj politických strán k budúcnosti riešenia energetickej efektívnosti na Slovensku je pre odborníkov nepochopiteľný. APES však politikov upozorňuje, že pri správnom uchopení témy môžu počítať aj so zvyšovaním zamestnanosti a znižovaním nákladov pre priemysel, verejný sektor a pre domácnosti.
Energetickí odborníci sú z postoja politických strán, ktoré sa uchádzajú v parlamentných voľbách o priazeň voličov, a ktoré teda majú ambíciu riadiť túto krajinu, k téme budúcnosti energetickej efektívnosti na Slovensku sklamaní. Je pre nich nepochopiteľné, že všade vo svete už pochopili, že energetická efektívnosť je jednou z hlavných tém nielen v oblasti energetiky, ale aj pri tvorbe politík zameraných na klimatickú zmenu a udržateľný ekonomický rast. „Na Slovensku je to inak. Ako vyplýva z reakcií slovenských politických strán kandidujúcich v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, budúci tvorcovia politík a smerovania Slovenska nemajú na túto tému najčastejšie žiadny názor, poprípade len deklarujú všeobecné frázy. Samozrejme česť výnimkám,“ reagoval pre portál vEnergetike.sk na Zimný Špeciál mapujúci politické názory na danú problematiku predseda Správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES) Marcel Lauko.
Politické strany bez odborníkov
Postoj väčšiny politických strán k problematike energetickej efektívnosti sa často tvári, ako keby Slovensko v tejto oblasti bolo na tom tak dobre, že by už nepotrebovalo s energiami šetriť. „Z (ne)reakcií politikov je zrejmé, že energetická efektívnosť je pre nich veľmi abstraktnou problematikou, pre ktorej uchopenie nemajú k dispozícii odborné kapacity. Nie sú preto vo väčšine prípadov schopní uvažovať komplexne a efektívne využiť benefity vyplývajúce zo zvyšovania energetickej efektívnosti,“ myslí si Lauko.
Viacero benefitov
APES upozorňuje, že pri správnom uchopení témy energetickej efektívnosti zo strany politikov sa dosiahne nielen zlepšenie životného prostredia a zvýši sa energetická bezpečnosť, ale politici môžu počítať aj so zvyšovaním zamestnanosti a znižovaním nákladov pre priemysel, verejný sektor a pre domácnosti. „A to už sú témy a oblasti, ktoré by pre politikov mohli byť zaujímavé,“ dodal Lauko.
Treba začať od piky
Ak politici deklarujú, že chcú dosiahnuť zlepšenie pri téme energetickej efektívnosti, mali by začať podľa APES od úplného začiatku. Od osvety a koncepčnej podpory zvyšovania energetickej efektívnosti, cez odstránenie existujúcich legislatívnych bariér a vytvorenie finančných nástrojov, až po efektívnu kontrolu výsledkov. Všetky prijímané opatrenia by pritom mali byť prispôsobené potrebám jednotlivých sektorov, či už pre priemysel alebo domácnosti. „A úplnou samozrejmosťou by malo byť, že verejný sektor pôjde príkladom. Že sa postará, aby budovy a zariadenia, ktoré využíva boli vzorom rozumného spravovania a okrem plnenia svojich primárnych funkcií tiež spotrebovávali minimum energie,“ zdôraznil Lauko.
Ako to financovať?
Ako by riešili energetickú efektívnosť politické strany, ktoré sa pripravujú na parlamentné voľby? Ich plány v tejto téme si môžete prečítať v článku:
Politické strany chcú na financovanie zvyšovania energetickej efektívnosti využívať najmä eurofondy. Šéf APES však upozorňuje, že len eurofondy na to nebudú postačovať. „Ponechajme bokom otázku, či je správne z týchto zdrojov financovať energetickú efektívnosť v súkromnom sektore a pozrime sa na sektor verejný, nakoľko rozhodujúca časť eurofondov alokovaných do energetickej efektívnosti je určená práve sem. Celková alokácia na zvyšovanie energetickej efektívnosti vo verejnom sektore je približne 400 miliónov eur. Na Slovensku máme cez 15 tisíc verejných budov, z ktorých viac ako polovica doteraz neprešla rekonštrukciou. Z porovnania týchto čísel je zrejmé, že pri tradičnom využití eurofondov prostredníctvom grantov, sa na všetky budovy nedostane. Je teda potrebné hľadať iné riešenia,“ doplnil Lauko. Jedným z iných riešení je podľa neho alokovanie dostatočného objemu zdrojov z verejných rozpočtov. „V súčasnej situácii sa ale dá s vysokou mierou istoty predpokladať, že týchto zdrojov nebude dostatok. Kde teda chýbajúce prostriedky zobrať? Pomôcť môže, a musí ekonomický potenciál skrytý v budúcich úsporách energie,“ uviedol Lauko.
Služba EPC
Práve využívanie garantovaných energetických služieb, ktoré sú známejšie pod pojmom EPC – Energy Performance Contracting, by mohlo do veľkej miery vyriešiť problém s financovaním energetickej efektívnosti. „Tento koncept totiž umožňuje využiť budúce úspory energií, ktorých objem je garantovaný dodávateľom, na financovanie investícií do energetickej efektívnosti. Nezanedbateľnou výhodou, a to najmä vo verejnom sektore je, že realizácia energeticky efektívnych opatrení týmto spôsobom je rozpočtovo neutrálna,“ vysvetlil Lauko. V konečnom dôsledku tak klient zaplatí maximálne rovnako, ako pred realizáciou projektu. Nie je preto potrebné zvyšovať objem prevádzkových výdavkov v rozpočte. „Ďalším pozitívom je, že vo verejnom sektore je možné až 100 % investície financovať zo zdrojov zabezpečených poskytovateľom garantovanej energetickej služby. Nie je teda potrebné použiť obmedzené vlastné zdroje a nevytvára sa tlak na zvyšovanie kapitálových výdavkov,“ konštatoval Lauko s tým, že projekty EPC už na Slovensku reálne existujú a existuje pre ne kvalitný regulačný rámec.
Tri bariéry
Verejný sektor však zatiaľ podľa APES ponúkané garantované energetické služby, napriek existujúcemu potenciálu, nevyužíva v dostatočnej miere. Energetici za tým vidia tri bariéry. Prvou sú európske štrukturálne fondy a investičné fondy, vďaka ktorým prevádzkovatelia budov siahnú len po ľahkom poskytnutí grantu, aj keď tie nie sú určené pre všetky verejné budovy, ako by mali vyvinúť úsilie pohľadať iné možnosti riešenia. Druhou bariérou je nízka motivácia prevádzkovateľov budov znižovať náklady, ktorá vyplýva z obavy, že v prípade zníženia nákladov dôjde ku kráteniu rozpočtu zo strany zriaďovateľa. Treťou bariérou podľa APES je neochota súkromného sektora financovať investície v sektore zdravotníctva, keďže v tejto oblasti sa veľmi citlivo vníma riziko platobnej neschopnosti zdravotníckych zariadení. „Cesta k eliminácii uvedených bariér pri tom nie je zložitá. Pri štrukturálnych fondoch stačí len včas a komplexne informovať potenciálnych žiadateľov o termínoch zverejňovania výziev a súvisiacich podmienkach a nárokoch tak, aby mohli racionálne zvážiť svoje šance na úspech pri uchádzaní sa o granty. Zvyšovanie motivácie prevádzkovateľov verejných budov je možné dosiahnuť jasným stanovením podielu na dosiahnutých úsporách, ktorý môžu použiť pre rozvoj svojej inštitúcie bez strachu, že o prostriedky prídu. Zložitejšia situácia je v oblasti financovania projektov v zdravotníctve. Je však riešiteľná,“ myslí si Lauko. Riziko platobnej neschopnosti aj momentálne finančne zdravých zdravotníckych zariadení podľa neho vyplýva predovšetkým z možných budúcich zásahov na centrálnej úrovni, ktoré majú negatívny dopad na ich hospodárenie, ako napríklad zvyšovanie platov, zmeny zmluvných podmienok s poisťovňami a podobne. „Zníženie tohoto rizika prostredníctvom záručnej schémy, potenciálne založenej na využití štrukturálnych fondov, by umožnilo prílev súkromných investícií do tohoto segmentu,“ dodal Lauko.
Ušetrené milióny
Asociácia poskytovateľov energetických služieb tvrdí, že pri zvýšení energetickej efektívnosti by sa mohli znížiť verejné výdavky ročne až o 60 miliónov eur. „Implementácia týchto relatívne nenáročných opatrení a odstránenie existujúcich bariér by významne napomohli realizácii vyššieho objemu investícií do energeticky efektívnych opatrení vo verejnom sektore a následne tiež dosahovaniu súvisiacich benefitov ako je zvyšovanie zamestnanosti, znižovanie verejných výdavkov a zvyšovanie komfortu užívateľov verejných budov. A ak budú tieto opatrenia doplnené pokračovaním podpory obnovy bytových domov s dôrazom na komplexnú energeticky efektívnu obnovu a rozumnou stimuláciou podnikateľskej sféry k znižovaniu spotreby energie, budú naši volení zástupcovia určite môcť po štyroch rokoch prezentovať pozitívne výsledky svojej činnosti,“ uzavrel Lauko.
