Viac ako dve tretiny Slovákov súhlasia s tým, že zemný plyn môže pomôcť pri plnení klimatických cieľov. Ako ďalej vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ), Slováci za najväčšie výhody zemného plynu považujú to, že ide o ekologické palivo, pri ktorom sa tvorí menej emisií (38,5 percenta opýtaných) a zároveň má pri vykurovaní jednoduchú obsluhu (38,9 percenta).
„Ľudia majú pocit, že plyn stále hrá dôležitú rolu. Nielen preto, že ho poznajú ako klasický zdroj vykurovania, ale akoby sa prierezom cez celý prieskum ukazovalo, že má pevné miesto v hlavách Slovákov,“ povedal riaditeľ spoločnosti AKO Václav Hřích.
Takmer nulové prachové častice
„Faktom je, že pri spaľovaní zemného plynu sa netvoria takmer žiadne prachové častice, čím chránime ovzdušie a zdravie obyvateľov v našich obciach. V porovnaní s tuhými palivami sa navyše pri jeho spaľovaní tvorí takmer o polovicu menej emisií oxidu uhličitého. Našou výzvou však určite ostáva postupná dekarbonizácia plynu ako takého, najmä prostredníctvom obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov,“ konštatoval výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
Rast cien energií si vyžaduje praktické riešenia, myslí si Kremský
Súčasťou ankety boli aj otázky o tom, ktoré ekologické problémy Slovákov trápia najviac. Respondenti za najvážnejšie problémy považujú znečistenie prírody a vôd odpadmi (33,5 percenta), úbytok lesov (23,5 percenta), globálne otepľovanie (21,7 percenta) a znečistenie ovzdušia vykurovaním a dopravou (18,5 percenta).
Verejnosť verí aj obnoviteľným plynom
Výsledky prieskumu ďalej naznačili vysokú mieru dôvery verejnosti v budúcnosť obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov (vodík, biometán), ktorých podiel na energetickom mixe by mal narastať.
„Každý piaty opýtaný si myslí, že biometán a vodík v budúcnosti môžu plne nahradiť zemný plyn. Ďalších 37 percent opýtaných predpokladá, že biometán a vodík budú hrať dôležitú úlohu, no nedokážu úplne nahradiť zemný plyn. Zároveň je potrebné povedať, že takmer tretina oslovených sa k téme nevedela vyjadriť,“ konštatoval Hřích.
Prieskum sa vykonal na vzorke 1 000 respondentov v období od 7. do 19. októbra 2021.
