Táto dekáda bola rozhodujúca v tom, že ľudstvo po prvýkrát skutočne dospelo k širšiemu porozumenie príčin a ohrození súvisiacich s klimatickými zmenami.
Rozprávanie spisovateľa a esejistu Nathaniela Richa zavedie čitateľov do histórie a prevedie ich obdobím rokov 1979 až 1989 a históriou týkajúcej sa problematiky klimatických zmien na našej planéte. Táto dekáda bola podľa jeho slov rozhodujúca v tom, že ľudstvo po prvýkrát skutočne dospelo k širšiemu porozumenie príčin a ohrození súvisiacich s klimatickými zmenami.
Pôvodný text je rozdelený do dvoch častí a textová časť je doplnená sériou fotografií a videí od fotografa Georga Steinmetza. Tento článok vznikol s podporou Pulitzerovho centra a vychádza z 18-mesačného prieskumu a stoviek rozhovorov.
Problém globálneho otepľovania bol známy už dávno
Článok nasleduje snahy malej skupiny amerických vedcov, aktivistov a politikov, ktorých chcú upozorniť na potenciálne problémy a predchádzať katastrofám. Svet sa podľa slov Nathaniela Richa oteplil o viac ako jeden stupeň od Priemyselnej revolúcie a tento trend pokračuje aj naďalej. Podľa slov Nathaniela Richa malo ľudstvo v období rokov 1979 až 1989 jedinečnú príležitosť vyriešiť klimatickú krízu a s ňom spojené problémy. Už v roku 1979 rozumelo problematike globálneho otepľovania v takom rozsahu, ako je tomu v súčasnosti. Ľudia však aj napriek tomu zmenili zemskú atmosféru bez mihnutia oka fosílnymi palivami. Základný problém nebolo však ťažké pomenovať ani v tom čase a znel nasledovne: „Čím viac oxidu uhličitého vzniká do atmosféry, tým je planéta teplejšia.“ Aj napriek tomu sa každý rok spáli množstvo uhlia, ropy a zemného plynu a ľudstvo vypúšťa do atmosféry obrovské kvantá oxidu uhličitého.
Prečo ľudstvo nekonalo?
Tŕňom v oku je podľa Nathaniela Richa v súčasnosti priemysel s fosílnymi palivami, ktorý zohral v uplynulých dekádach hlavnú rolu najväčšieho „podliaka“. Problémom, na ktorý tiež poukazuje a ktorý bohato poopisuje aj celá oblasť klimatickej literatúry, sú však aj rôzne machinácie priemyselných lobistov, korupcia u vedcov a iné propagandistické kampane, ktoré prispeli a zrejme ešte aj v súčasnosti prispievajú k oslabovaniu politických diskusií. Vtedajšie koordinované snahy, ktorých cieľom bolo zmiasť verejnosť, začali niekedy na konci roku 1989. Už aj v predchádzajúcej dekáde sa pritom objavili snahy niektorých veľkých ropných spoločností ako Exxon Mobile a Shell riešiť túto problematiku. Pochopili základné faktory krízy a snažili sa nájsť vhodné riešenia. Podľa Nathaniela Richa napríklad v súčasnosti len 42 % republikáncov vie, že väčšina vedcov verí, že globálne otepľovanie je súčasnou realitou a toto percento podľa neho stále klesá.
Na zamyslenie
Rich ďalej popisuje vo svojom článku vývoj Spojených štátoch amerických, ktorý sa týka problematiky klimatických zmien a ako bolo k tomuto problému pristupované v najvyšších politických kruhoch v krajine. Je zaujímavé sledovať tieto informácie a určite dobré sa nad nimi aspoň zamyslieť. V závere pojednáva tiež o tom, že do novembra 1989 bolo aj napriek uvedeným poznatkom vypustené do atmosféry viac oxidu uhličitého, ako v celej predchádzajúcej ľudskej histórii. Tieto plyny dýchajú ľudia po celom svete každý deň a majú tak dopad na prírodu, ľudskú aj zvieraciu ríšu. V roku 1990 ľudstvo spálilo dvadsať miliárd metrických ton oxidu uhličitého a v roku 2017 vzrástlo toto množstvo na 32,5 miliárd metrických ton, čo doposiaľ predstavuje úplný rekord.
A aj napriek rôznym snahám, akciám, podpísaným dohodám a investíciám do zdrojov obnoviteľných energií, sa podľa uvedených výsledkov množstvo skleníkových plynov v atmosfére každoročne zvyšuje. Podľa Nathaniela Richa zlyhávajú pri riešení tejto problematiky tak vedecké, ako aj politické kruhy. Ani niektoré národy, ktoré prijali tvrdšie klimatické politiky, napokon neboli schopné dodržať svoje vlastné záväzky.
Pôvodný článok nájdete na tomto linku.
