V Spojených štátoch amerických existuje také laserové zariadenie, ktoré dosahuje veľkosť troch futbalových ihrísk a siaha do výšky desiatich poschodí.
Keby sme sa teraz pohrabali v skriniach, väčšina z nás by zrejme našla laser, ktorý sa zmestí presne do ľudskej dlane. V Spojených štátoch amerických však existuje také laserové zariadenie, ktoré dosahuje veľkosť troch futbalových ihrísk a siaha do výšky desiatich poschodí. Gigantický laserový systém vybudovali vedci z kalifornského výskumného centra National Ignition Facility. Laserové centrum je súčasťou Národného Lawrencovho laboratória (Lawrence Livermore National Laboratory), ktorého rozľahlý areál sa nachádza v meste Livermore v Kalifornii. Zariadenie má takmer 40 tisíc optických prvkov a 192 laserových lúčov.
Realita alebo utópia?
Prečo však vedci skonštruovali najvýkonnejší laserový systém na svete? Jedným z ich cieľov bolo vytvorenie extrémnych podmienok pripomínajúcich slnečné jadro. Vedci sa pritom snažili vytvoriť fúziu, ktorá predstavuje proces prebiehajúci v slnku a ostatných hviezdach. Obrovské množstvo energie sústredené do nepredstaviteľne krátkeho záblesku je potrebné k tomu, aby sa z jednej približne dvojmilimetrovej guličky naplnenej vodíkom stala na krátky okamžik mini hviezda žiariaca vďaka syntéze jadier vodíka na jadrá hélia. Výsledkom by malo byť vytvorenie „čistej“ energie na produkciu elektrickej energie pre celý náš svet. Vedci už dokážu v laboratórnych podmienkach vytvoriť tieto fúzie, pričom musia vytvárať skutočne extrémne podmienky. Najväčší laser na svete dokáže vyrobiť teplotu 3 milióny stupňov Celzia. Pri takejto teplote už nemôžu atómy existovať.
Zatiaľ len teória
Vedci sústreďujú laserové lúče na malé objekty označované ako „hohlraum“. V ich strede sa nachádza hlavný cieľ, ktorý tvorí dvojmilimetrová gulička vyplnená 150 mikrogramami hlboko podchladenej zmesi ťažkých izotopov vodíka – deutéria a trítia. Obrovská energia 1,8 MJ sústredená v laserových lúčoch zasiahne valček zvnútra a jeho steny sa okamžite zahrejú a emitujú mäkké röntgenové žiarenie o teplote 3,3 milióna Kelvinov. To spôsobí okamžité odparenie väčšej časti povrchu palivovej guličky a zrútenie zbytku spolu s vodíkovým palivo „do seba“ – implózia. Tlak a teplota stúpnu na hodnoty, aké sa bežne vyskytujú v jadrách aktívnych hviezd a pri 100 miliónoch Celzia a hustote 20 krát vyššej ako má olovo dochádza behom 20 miliardtin sekundy k fúzii – zlúčeniu vodíkových jadier na hélium. V tom momente sa uvoľní také množstvo energie, ktoré „naštartuje“ fúziu aj v okolitom zbytku vodíkového paliva. Na vyvolanie reakcie je potrebné skutočne veľké množstvo energie, avšak výsledkom procesu je oveľa väčšie uvoľnenie energie (10 až 100 krát viac).
Ak je uvedený proces realizovaný správne, fúzia by sa mohla stať udržateľným zdrojom a vyprodukovaná energia by bola väčšia, ako potenciálne straty. Aj preto je NIF známy ako Národné zážihové zariadenie. Vedci sú v súčasnosti blízko toho, aby dosiahli tento zážih. Jedného dňa tak možno budeme svedkami toho, že elektrická energia bude pochádzať z „človekom vytvorených“ fúzií.
Pôvodný článok nájdete na TEJTO STRÁNKE
