Dobrou správou pri novele zákona o podpore OZE pre odberateľov je, že riešenia boli navrhnuté tak, aby nezaťažili ich vrecká.
Elektroenergetický svet dnes žije novelou zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET; ďalej spoločne označované ako OZE). Samotná zmena systému podpory je dlhodobo očakávaná a mnohí po nej volajú už niekoľko rokov. Výnimočná je možno v tom, že na potrebe zmeny tohto systému sa zhodli snáď všetky subjekty energetického trhu. Novela je na stole a energetickými aj inými portálmi sa šíria rôzne názory, články a vyjadrenia, ktoré majú podporiť pohľad toho ktorého subjektu. Ako už je na Slovensku zvykom, ide najmä o kritiku, sledujúcu individuálne záujmy, nie zmenu ako celok a najmä vysvetlenia, čo to znamená pre spotrebiteľov.
Dovoľte preto pohľad z ďalšieho uhla. Tentokrát spotrebiteľského A to aj napriek tomu, že zastupujem časť trhu označovanú ako „distribučky“. Zameriam sa na novelu z pohľadu „nás všetkých“, to jest odberateľov, ktorí to všetko v konečnom dôsledku platíme na faktúre.
Prečo reforma?
Súčasný systém má niekoľko vážnych nedostatkov:
- Výroba elektriny z OZE ďaleko prevyšuje objem strát elektriny v distribučnej sústave. Pôvodný nápad, že elektrina z OZE sa použije na krytie strát v sústave, už teda dávno neplatí. To logicky núti „distribučky“ vykupovať viac elektriny, než reálne potrebujú na krytie strát. Preto museli vzniknúť zložité, no najmä nie trhovo založené konštrukty, ako s prebytočnou elektrinou ďalej naložiť, keďže distribútor nesmie s elektrinou obchodovať.
- Súčasná podpora energeticky náročných podnikov formou zníženej tarify za prevádzkovanie systému, tzv. TPS (tarifa, v ktorej sa všetci skladáme na podporu OZE a výrobu elektriny z uhlia), je v rozpore s pravidlami Európskej komisie (EK). Tento systém musí SR dať do súladu s pravidlami o štátnej pomoci najneskôr do 1. 1. 2019. Inak by hrozilo nielen konanie zo strany EK, no najmä by takto prijatú pomoc museli dotknuté spoločnosti vrátiť, čo by prakticky znamenalo ich koniec.
- Distribučné spoločnosti dnes úverujú systém podpory. Je to preto, že tarifa TPS je nastavená príliš nízko a distribučky vyplácajú výrobcom viac peňazí, ako im z tarify TPS pritečie. Suma týchto neuhradených nákladov sa ku dnešnému dňu vyšplhala na viac ako 350 miliónov eur.
- Správa celého systému je zložitá a decentralizovaná medzi 3 prevádzkovateľov regionálnych distribučných spoločností (ZSD, SSD, VSD), čo celý systém predražuje a robí ho menej prehľadným.
Dobré správy pre spotrebiteľov
Nová reforma na uvedené nedostatky reflektuje. A dobrou správou pre odberateľov je, že riešenia boli navrhnuté tak, aby nezaťažili vrecká odberateľov viac, ba práve naopak. Centralizáciou správy podpory, výkupu elektriny ako aj peňažných tokov dôjde k zvýšeniu transparentnosti a zjednodušeniu celého systému. Očakáva sa, že v horizonte maximálne dvoch rokov začnú náklady spojené s administráciou podpory, výkupom a prevzatím zodpovednosti za odchýlku podporovaných výrobcov postupne klesať. Celý systém z pohľadu administrácie podpory by mal v čase výrazne zlacnieť. A to je dobrá správa pre spotrebiteľov.
Nová podpora energeticky náročných podnikov rozšíri počet subjektov zo súčasných štyroch na niekoľko desiatok. Zároveň prostriedky, ktoré im budú poskytnuté ako kompenzácia, nijako negatívne neovplyvnia ostatných odberateľov. Je to opäť dobrá správa ako pre energeticky náročné podniky, tak aj pre všetkých ostatných spotrebiteľov.
Budúca podpora zdrojov už bude omnoho stabilnejšia. Vykupovaná elektrina bude síce za regulovanú cenu, no jej ďalšie umiestňovanie už bude prebiehať na základe trhových princípov. Bude úlohou výkupcu/-ov s touto elektrinou naložiť tak, aby zabezpečili jej odbyt za trhové ceny. Pritom budú musieť súťažiť aj s výrobcami, ktorí podporu nepoberajú. A tam, kde je súťaž, ceny zvyčajne klesajú. Opäť dobrá správa pre spotrebiteľov.
Takisto postupný prechod z podpory doplatkom na systém podpory príplatkom zabezpečí, že systém nebude meniť výšku svojich nákladov z roka na rok podľa pohybu veľkoobchodnej ceny elektriny. To je dôvod, prečo náklady dnešného systému za posledných niekoľko rokov prudko vzrástli, aj keď sa počet výrobcov a objem výroby z OZE nijako výrazne nezmenili. Celkové náklady na podporu teda budú omnoho stabilnejšie. V konečnom dôsledku sa toto prejaví aj v jasnej, transparentnej a omnoho predikovateľnejšej podpore OZE a stabilnejších cenách. Nepochybne dobrá správa pre spotrebiteľov.
V neposlednom rade novela zákona zamedzuje špekulatívnemu správaniu sa výrobcov poberajúcich podporu. Niektorí z nich dnes zneužívajú nedokonalú formuláciu zákona a za účelom dosiahnutia vyšších ziskov na poslednú chvíľu menia svoje rozhodnutia, komu vyrobenú elektrinu predajú. Tu však nejde o trhové správanie, ako sa mnohokrát snažia prezentovať. Na jednej strane výrobcovia majú záchrannú sieť, kedy majú garantovaný odpredaj elektriny výkupcovi za regulovanú cenu. Na druhej strane do poslednej chvíle skúšajú, či sa im ju nepodarí predať aj lepšie. Lenže z výkupcu sa v tomto prípade stáva rukojemník, ktorý nevie optimálne nakúpiť pre svojich zákazníkov elektrinu, ale musí do poslednej chvíle čakať a až potom nakupovať. Nemusíme asi dodávať, že za vyššiu cenu. Výsledný efekt je, že to odberateľom predražuje ceny. Preto zamedzenie týmto praktikám v novom zákone je nepochybne ďalšou dobrou správou pre spotrebiteľov.
Ešte lepšou správou by pre spotrebiteľov bolo, ak by sme z podpory odstránili elementy, ktoré so skutočnými obnoviteľnými zdrojmi nemajú nič spoločné. Predkladaný návrh zákona však chápeme ako kompromisný návrh a krok správnym smerom, ktorý však je možné do budúcna vylepšiť. A vyššie popísané pozitíva, samozrejme, platia voči súčasnému status quo.
Existujúci výrobcovia si môžu vybrať
Pre existujúcich výrobcov poberajúcich podporu sa pravidlá nemenia. Jedine, ak sa sami rozhodnú prejsť na nový systém príplatku. Je to dobrovoľné. Prečo by tak mali urobiť? Nový systém im umožní zarobiť si viac. Táto extra odmena nie je však zadarmo – prechodom na nový systém vystupujú z deformovaného prostredia na to trhové. Existuje tam riziko, že dostanú aj menej – je len na nich, či a kedy sa pre prechod na trhový systém rozhodnú a akú veľkú mieru rizika a príležitostí zároveň sú ochotní akceptovať.
V druhej časti sa budem zaoberať kritikmi novely zákona o podpore OZE, ktorým nejde o spotrebiteľov, ale hlavne o ich zisk.
