Vo veku 89 rokov zomrel 1. mája jadrový energetik Jozef Kéher, ktorý stál pri tvorbe dnešnej energetiky a s výnimkou MO34 bol pri spúšťaní všetkých jadrových blokov v Čechách i na Slovensku.
Správu o jeho úmrtí priniesol na svojom blogu jadrový inžinier a odborník Marián Naniaš. „V krásnom veku 89 rokov ho už zradilo srdiečko. Pohreb bude mať asi v pondelok 6. mája 2024 v Piešťanoch na cintoríne pri letisku,“ napísal.
Pričinil sa o jadrovú bezpečnosť
Život Jozefa Kéhera bol prepojený s výstavbou a následnou prevádzkou jadrovej elektrárne A1. Dodnes sa vedú polemiky o tom, či bol program prínosný alebo neúspešný. On sám spolu s ďalšími odborníkmi veril, že práve tento program naštartoval rozvoj jadrovej energetiky vo vtedajšom Československu.
Osobne riadil spúšťanie JE A-1 v Atómovej Elektrárni Bohunice, kde pôsobil ako námestník riaditeľa. Pre jeho úspechy bol v roku 1976 zvolený do Ústredného Výboru KSS, vďaka čomu sa mu podarilo vyriešiť náročné problémy s dodávateľskými firmami a aj s jadrovým dozorom.
Vypracoval moderný zákon
„Kehér síce nakoniec vždy našiel so štátnym dozorom kompromis, pretože pochopil, že tlak na čo najvyššiu kvalitu realizácie našich jadrových blokov je len k prospechu veci a tak prispel k tomu, že tieto bloky sú i dnes po toľkých rokoch stále bezpečné,“ citoval na blogu Miroslava Hrehora s tým, že Kéher prevzal na seba aj poverenie nad vypracovaním nového Zákona o štátnom dozore nad jadrovou bezpečnosťou.
Išlo o prelomový a moderný zákon, nakoľko štátny dozor mal významné právomoci, ako napríklad zastaviť prevádzku jadrového bloku. Tiež organizácia prevádzkujúca jadrovú elektráreň mohla dostať pokutu až jeden milión korún za to, že by na zodpovedné miesto dosadila človeka bez splnenej kvalifikácie či lekárskych, psychologických a bezpečnostných kritérií.
Získal čestný diplom
V rokoch 1977 až 1978 pracoval na generálnom riaditeľstve Slovenské Energetické Podniky ako riaditeľ pre výrobu a rozvod. Neskôr pôsobil ako námestník u ministra Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a v rokoch 1982 až 1990 bol námestníkom ministra Federálneho ministra palív a energetiky.
Jeho bohaté a cenné skúsenosti využívali aj po Nežnej revolúcii, kedy pracoval ako poradca na Federálnom Ministerstve hospodárstva ČSFR. Od roku 1992 prešiel do dodávateľskej sféry a o štyri roky neskôr pôsobil v Mochovciach. Za zásluhy o rozvoj jadrovej energetiky mu Slovenská nukleárna spoločnosť (SNUS) udelila čestný diplom a stal sa členom jej sekcie seniorov.
