Podľa ministra hospodárstva Petra Žigu to totiž bude musieť byť človek, ktorý spĺňa viacero kritérií. Napríklad sedemročnú prax v energetike.
Otázka, kto bude nástupcom odchádzajúceho predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka, je predčasná. Povedal to v pravidelnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) s tým, že v najbližšom období príde vláda s návrhom na nového predsedu. „Nebude to výsledok politického kupčenia. Berieme na vedomie odstúpenie pána Holjenčíka a dáme solídny návrh nového predsedu, ktorého potom vymenúva prezident,“ povedal. Ako Žiga spresnil, pred vymenovaním bude aj konzultácia vlády s prezidentom Andrejom Kiskom. „Výber nemôže byť politický. Daný človek musí byť človek, ktorý spĺňa viaceré kritériá.“ povedal. Spresnil, že kandidát musí mať prax v energetike minimálne sedem rokov, takže vláda nebude mať veľmi na výber.
Nechcú pomoc od opozície
Opozičná poslankyňa NR SR za SaS Jana Kiššová uviedla, že odstúpenie Holjenčíka vníma pozitívne, avšak podľa nej sa to malo udiať už dávno, keďže Holjenčík bol šéfom ÚRSO od roku 2007. Podľa nej sa ukázalo, že šéf ÚRSO je podstatná a dôležitá pozícia, a preto by nový šéf mal byť nezávislý od politikov a iných záujmových skupín. „Návrh na nového predsedu však dáva vláda. Bolo by vhodné, aby na kandidátovi bola širšia ako vládna zhoda, aby si vláda prizvala aj zástupcov opozície a diskutovala o možnom nástupcovi,“ povedala Kiššová.
Žiga v tejto súvislosti uviedol, že Regulačná rada ÚRSO má okrem predsedu Holjenčíka ešte šesť členov, z ktorých troch nominuje vláda a troch parlament. Podľa neho tak parlament má priestor na to, aby zvolil kompetentných odborníkov. „Otázka voľby predsedu ÚRSO je v kompetencii vlády,“ podotkol. Povedal, že ÚRSO je nezávislý orgán, a tak sa vláda nevie vyjadrovať k cenám energií.
Nezávislé ÚRSO
Poslankyňa Kiššová pripomenula, že premiér Robert Fico (Smer-SD) ešte pred marcovými voľbami do NR SR sľuboval ľuďom stabilné ceny energií a nedávno po prevalení zvýšených cien za energie „úkoloval“ pána Holjenčíka. „Vláda nemá do konania ÚRSO vstupovať a mal by to rešpektovať aj náš pán premiér,“ povedala. Kiššová je presvedčená o tom, že ÚRSO podľahlo korupčným praktikám. Žiga jej poradil, aby, ak má pochybnosti, že ÚRSO nefungovalo ako transparentný orgán, podala podnet na príslušné orgány. „Ja túto vedomosť nemám,“ povedal.
Nemali hádzať faktúry do koša?
Na nedávneho premiérovho vyjadrenia, že ľudia „nemajú čo platiť, pretože tieto faktúry sú neplatné, neexistujú, môžu ich pokojne hodiť do koša. Dostanú všetci nové faktúry, pokiaľ ide o Stredoslovenskú energetiku,“ sa advokát Rastislav Hanulák v relácii vyjadril, že má pochybnosti o tom, či riešenie neuhradenia vysokých faktúr je korektné. Podľa neho je možné, že si distribučné spoločnosti môžu peniaze spätne vymáhať. Avšak prípad je potrebné podrobne preskúmať.
Zlyhali štátni nominanti?
Žiga v relácii doplnil, že vládni nominanti v ÚRSO plne vykonávajú akcionárske práva do tej miery, do akej môžu. Podľa Kiššovej však mohli na rozhodnutia úradu upozorňovať. Podľa Žigu rezort upozorňoval na pripravovanú vyhlášku ÚRSO. Navyše minister hospodárstva by rád v najbližšom čase zmenil stanovy v spoločnostiach, v ktorých má štát podiely. A to tak, aby mali štátni zástupcovia väčšie právomoci. „V pondelok budem mať stretnutie s jednotlivými štátnymi zástupcami a predpokladám, že ma budú informovať o jednotlivých postupoch. Chceme či už legislatívne, alebo nejakým vstupom ako akcionár zmeniť stanovy tak, aby ľudia, ktorí v spoločnostiach zastupujú štát, dostávali komplexné informácie,“ povedal Žiga s tým, že uvažuje aj o podaní prípadu ÚRSO na ústavný súd.
Energetický holding
V relácii zazneli aj slová predsedu SNS Andreja Danka, podľa ktorých „SNS bude požadovať vznik energetického holdingu alebo, ako alternatívu, zvýšenie angažovanosti ministerstva hospodárstva v energetike – vytvorenie samostatnej sekcie v rezorte, ktorá bude dozorovať správne hospodárenie v tejto oblasti“. Na to Žiga reagoval, že myšlienka holdingu je tu od roku 2007. Slová Danka nepovažuje za kritiku voči sebe. Vytvorenie holdingu podľa Kiššovej nesmeruje k riešeniu, ale iba vnesie politiku tam, kde by nemala byť.
