Veterné elektrárne vyššie ako 150 metrov budú musieť mať minimálny odstup od obývaných území jeden kilometer. Pôvodne pritom Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) vyžadoval minimálnu vzdialenosť na úrovni troch kilometrov.
Zníženie minimálnych odstupov je podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) správny krok. Významnej časti aktuálne pripravovaných projektov veterných parkov tak ubudla jedna z neprekonateľných bariér pre ich realizáciu.
Ide o krok vpred
„Zníženie minimálneho odstupu na kilometer je určite krok vpred. Zachovanie pôvodného odstupu by znamenalo stopku pre drvivú väčšinu z už dlhšie pripravovaných projektov v hodnote približne 1,4 miliardy eur,“ priblížil člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Veterné a fotovoltické elektrárne tento rok dosiahnu historický míľnik, v EÚ majú vyrobiť viac elektriny ako zdroje na fosílne palivá
Podobne prísne plošné minimálne odstupy veterných elektrární od obývaných území, aké svojim aktuálnym rozhodnutím po roku zrušil ÚVZ, nie sú bežné ani v Európskej únii.
Napríklad aj Poľsko či spolková krajina Bavorsko v Nemecku ustúpili v posledných rokoch od pravidla minimálneho odstupu na úrovni desaťnásobku výšky elektrárne.
Úrad zohľadnil skúsenosti z iných krajín
Aj toto pravidlo však v minulosti znamenalo napríklad pri 150-metrovej veternej elektrárni minimálny odstup iba 1 500 metrov a nie 3 000 metrov, ako tomu bolo od júla minulého roka u nás.
SEPS navyšuje kapacity pre pripájanie nových a zvýšenie výkonu existujúcich zdrojov
„Sme radi, že aj Úrad verejného zdravotníctva SR nakoniec zohľadnil reálne skúsenosti krajín, ktoré majú v prevádzke stovky, či dokonca tisícky veterných elektrární,“ dodal Lacko.
Podľa SAPI ostávajú pre ochranu obyvateľov pred prípadným vnímaním hluku z veterných elektrární aj naďalej hlukové a vibračné štúdie, ktoré vypracovávajú odborne spôsobilé osoby.
Vyriešili jednu z prvých bariér
„Hluková štúdia najlepšie zohľadňuje šírenie zvuku v konkrétnej lokalite, ako aj prirodzené bariéry, napríklad kopec medzi obývaným územím a lokalitou veternej elektrárne,“ vysvetlil Lacko. Tieto štúdie sú povinnou súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Zmiernenie minimálneho odstupu je jedna z prvých bariér, ktoré sa podarilo vyriešiť od minulého roka, kedy vznikla aj pracovná skupina na ich odstraňovanie.
Naďalej však podľa SAPI ostáva nastaviť jednotné pravidlá pre posudzovanie projektov veterných elektrární, uviesť do života novú stavebnú legislatívu a v neposlednom rade navyšovať kapacitu elektrizačnej sústavy pre pripájanie nových zdrojov OZE.
