Po nedávnom verdikte Krajského súdu v Košiciach dostáva východoslovenský podnikateľ Ignác Ilčišin v spore o 34-percentný balík akcií Transpetrolu ďalšie rany aj od českých súdov.
Rozhodnutia v neprospech Ignáca Ilčišina a jeho spoločností v spore o 34-percentný balík spoločnosti Transpetrol v posledných týždňoch pribúdajú slušným tempom. Najnovšie k nim prispel aj český Mestký súd v Prahe, ktorého uznesenie v týchto dňoch doručili spoločnosti Transpetrol. Týmto uznesením súd ešte 6. júna tohto roka potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o zamietnutí odkladu exekúcie vedenej proti spoločnosti CZ PAP, s.r.o. Exekúciou voči tejto firme si Transpetrol uplatňuje trovy konania a právneho zastúpenia. Spomínaná spoločnosť je pritom podľa zverejnených informácií napojená na podnikateľa Ignáca Ilčišina a od Transpetrolu sa snaží vymôcť takmer 13 mil. eur.
Spokojný Transpetrol
„Toto uznesenie je ďalším potvrdením celej série rozhodnutí jednotlivých súdov v kauze 34 percent akcií spoločnosti Transpetrol, a.s., ktoré potvrdzujú oprávnenosť námietok tejto spoločnosti voči konaniu skupiny firiem okolo podnikateľa Ignáca Ilčišina a ich nelegitímnych nárokov,“ uviedol v reakcii na uznesenie predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Transpetrol Ivan Krivosudský.
Iba koncom júna tohto roka pritom rezort hospodárstva informoval, že vyhral s východoslovenským podnikateľom ďalší súdny spor o podiel v Transpetrole. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sa týkal sporu, v ktorom ministerstvo navrhovalo určiť exekučný prevod 647 akcií spoločnosti Transpetrol za absolútne neplatný právny úkon. Vtedajší minister hospodárstva Tomáš Malatinský pritom toto konanie označil za jedno z najdôležitejších v celej kauze.
Dvadsaťročný boj
Štát bojuje s východoslovenskými podnikateľmi o 34-percentný podiel Transpetrolu už takmer dvadsať rokov. V tejto kauze bolo iniciovaných približne 50 súdnych sporov, ktoré prejednávali slovenské a české súdy, vrátane ústavných súdov, ako aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Putovanie akcií
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD. Štát by tak mal byť v súčasnosti jediným vlastníkom slovenského prepravcu ropy.
História sporu o podiel v Traspetrole
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia.
