Priemerný občan Slovenskej republiky sa po prípadnom zvolení „najväčšieho ochrancu cien energií“ do prezidentského kresla môže báť, že kto ho v budúcnosti pred drahými energiami bude znova ochraňovať. Ale strach tu nie je namieste!
Minulý týždeň sa niesol hlavne v znamení ohlásenia tak dlho očakávanej prezidentskej kandidatúry súčasného premiéra Roberta Fica. Viac-menej téma, ktoré nemá s energetikou nič spoločné. Ale iba naoko. Pretože priemerný občan Slovenskej republiky sa po prípadnom zvolení „najväčšieho ochrancu cien energií“ môže báť, že kto ho v budúcnosti pred drahými energiami bude znova ochraňovať. Ale strach tu nie je namieste! Veď aj z prezidentskej pozície bude mať Fico dosah na svoju rodnú stranu, aj keď sa bude tváriť ako nestraník. A keby ho náhodou niekto z jeho nástupcov v premiérskom kresle nechcel v otázke „nezávislého“ určovania cien energií počúvať, má ešte jednu možnosť, ktorú mu ukázal dosluhujúci prezident. Jednoducho ako prezident už nikdy nevymenuje na návrh vlády či parlamentu nového šéfa regulačného úradu, a ponechá na dlhé a dlhé roky (teda aspoň pokiaľ inak nerozhodne náš „vysoko akčný“ ústavný súd) svojho nominanta, ktorého dostal do horúceho kresla ešte pred vyše siedmimi rokmi. A ten minimálne z vďačnosti bude aj napriek svojej preslávenej nezávislosti od všetkého politického lojálny k svojmu chlebodarcovi.
Ale nechajme v tomto predvianočnom čase politiku politikou.
V dnešnom Týždenníku vám hlavne chceme popriať šťastné a veselé vianočné sviatky nabité len pozitívnou energiou.
