…alebo malé ohliadnutie sa za krokmi vlády pri preberaní úplnej kontroly nad Slovenským plynárenským priemyslom a za reakciami opozičných politikov…..
Možno už o niekoľko dní či týždňov získa štát úplnú kontrolu nad najväčším dodávateľom zemného plynu na Slovensku. Aspoň taký bol začiatkom tohto roka plán – prevziať 49-percentný podiel Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) od spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH) do konca marca. Ministerstvo hospodárstva však v tejto turbulentnej dobe ovplyvnenej jednak politickou situáciou medzi Ukrajinou a Ruskom a aj predvolebným bojom o kreslo prezidenta SR nechce nič konkretizovať. „Rokovania nie sú ukončené a preto nie je možné v súčasnosti poskytnúť viac informácií,“ povedal pre náš portál hovorca ministra hospodárstva Stanislav Jurikovič. Faktom však je, že štát má ešte dostatok času, aby celú transakciu s nadhľadom zrealizoval. Rámcová zmluva medzi rokujúcimi stranami podpísaná v decembri minulého roka totiž platí až do konca tohto polroka.
Trvá to už vyše roka
Hriešne myšlienky získať úplnú kontrolu nad SPP sa začali objavovať niekedy na jeseň v roku 2012. V čase, kedy si štát vytváral výhodnejšiu pozíciu v plynárenskom podniku, keďže ešte mal aké také právo hovoriť do predaja jeho minoritného podielu. Ten sa rozhodli predať vtedajší zahraniční akcionári, firmy GDF Suez a E.ON Ruhrgas. Spoločnosti z Francúzska a z Nemecka totiž po desiatich rokoch po ich vstupe do slovenského energetického gigantu usúdili, že ich poslanie zarobiť nemalé peniažky pre svoje matky v zahraničí je na konci. Česká energetická skupina EPH však videla, respektíve stále vidí, v SPP perspektívu zárobku a tak sa rozhodla o podnik zabojovať. Pri kúpe 49-percentného podielu SPP však potrebovali Česi súhlas vlády, keďže tá mohla do určitého obdobia využiť na akcie predkupné právo. Kabinet usúdil, že na kúpu akcií nemá prostriedky, ale že sa bude snažiť s novým potencionálnym spolumajiteľom vyrokovať v rámci celého procesu predaja aspoň výhodnejšie podmienky pre štát. Totiž, aj keď štát je v SPP majoritým vlastníkom s 51-percentným podielom, väčšie právomoci mali jeho menšinoví kolegovia. Tento „dar“ získali pri privatizácii plynární, ktorú organizovala Dzurindova vláda začiatkom tohto tisíročia.
Fakty o SPP
– spoločnosť SPP priamo nadväzuje na viac ako 150–ročnú tradíciu plynárenstva na Slovensku.
– francúzska spoločnosť Gaz de France a nemecká E.ON Ruhrgas v roku 2002 kupujú 49-percentný podiel SPP za 2,7 miliárd amerických dolárov, čo vtedy predstavovalo niečo vyše 120 miliárd slovenských korún.
– česká spoločnosť EPH, ktorú ovládajú českí podnikatelia Daniel Křetinský a Petr Kellner a slovenská finančná skupina J&T, kúpila začiatkom minulého roka 49-percentný podiel SPP od bývalých akcionárov, spoločností GDF Suez a E.ON Ruhrgas, za 2,6 miliárd eur.
– v súčasnosti podnik poskytuje dodávku plynu a elektriny, ako aj doplnkových služieb pre viac ako 1,3 milióna zákazníkov.
Zdroj: SITA
Dlhé rozhodovanie
Energetický a průmyslový holding definitívne vstúpil do SPP v januári minulého roka. Štát mal čas rozhodnúť sa o prevzatí matky SPP najprv do konca prvého štvrťroku minulého roka. Neskôr sa opcia k vyjadreniu prevzatia plynární predĺžila na koniec mája. Štát analyzoval, študoval, sledoval reakcie okolia. Ministerstvo hospodárstvo sa raz vyjadrilo, že to bude pre štát výhodné, neskôr sa im to už také výhodné nezdalo. A súhlas sa v pravidelno–nepravidelných intervaloch striedal s nesúhlasom. Jedným slovom štát váhal, ako naložiť s možnosťou prevziať kontrolu nad matkou SPP. Definitívne rozhodnutie padlo začiatkom septembra minulého roka. Vláda schválila získanie kontroly nad matkou SPP. Čo nastalo potom sa nedá inak nazvať, ako politickou vojnou medzi znepriatelenými indiánskymi kmeňmi, ktoré riadia tento štát. Doslova kmeňmi, so všetkým negatívnym čo to slovo pomenúva.
Nezbedný počítač
Týždeň bolo ticho. Ticho pred búrkou. Všetko začal nezradený poslanec Národnej rady SR Daniel Lipšic. Ten zrejme usúdil, že tak zložitá téma, ktorej rozumie úzky okruh ľudí, sa dá jednoducho zneužiť na propagáciu jeho novozaloženej strany. Aj keď nie je možné s úplnou istotou tvrdiť, že bývalý minister spravodlivosti i vnútra nemal ušľachtilý cieľ – zachrániť štát pred veľkou stratou. Vládu obvinil zo spolupráce s finančnými skupinami a oligarchami, ktorí majú podľa neho veľký vplyv na vládnucu stranu. A tieto indivíduá mali byť aj v pozadí celého procesu prevzatia úplnej kontroly nad SPP štátom.
Prvým dôkazom, že to tak je, mal byť vládny materiál týkajúci sa celej problematiky, ktorý mal vzniknúť na počítači patriacom spoločnosti J&T Investment Advisors. Meno spomenutej spoločnosti totiž figurovalo vo vlastnostiach elektronickej verzie dokumentu, o ktorom vláda rokovala začiatkom septembra. Jej konateľom je pritom Daniel Křetinský, ktorý zároveň ovláda českú spoločnosť EPH. „Dnes vládne materiály nerobí vláda Roberta Fica, ale finančná skupina J&T,“ vyhlásil v septembri minulého roka Lipšic.
Ministerstvo hospodárstva tieto obvinenia odmietlo. Vládny dokument mal vzniknúť na základe podkladov od spoločnosti EPH, ktoré potom pracovníci ministerstva a jeho poradcovia rozšírili do podoby vládneho materiálu. Podklady mal podľa ministra hospodárstva Tomáša Malatinského ministerstvu poskytnúť jeden pracovník, ktorý pôsobil vo vedení SPP, kam prešiel z pozície odborníka na fúzie a akvizície v spoločnosti EPH.
Samotný podnik SPP vysvetlil problémy so značením dokumentov takto: „Materiálu predchádzal predinvestičný audit, ktorého sa zúčastnili poradcovia oboch akcionárov aj SPP. V rámci tohto auditu pretekali medzi poradcami a spoločnosťou stovky materiálov. Jedným z členov tímu za SPP bol aj poradca predstavenstva SPP, ktorý pred nástupom do SPP pracoval pre spoločnosť J&T Investment Advisors. Tá sa v roku 2010 dostala do štruktúry EPH a dnes má názov EPH Investments Advisors. Po nástupe do SPP až doteraz pracoval na svojom starom počítači, ktorý označuje dokumenty značkou predchádzajúceho zamestnávateľa. Keďže poradcovia si medzi sebou vymieňali informácie, niektorý z poradcov väčšinového akcionára pri tvorbe materiálu do vlády použil časť údajov, ktoré pripravoval práve poradca predstavenstva SPP“.
Každý teda nech si urobí svoj názor na začiatok celej kauzy.
Viac politiky ako argumentov
Vyššie spomínaný dôkaz nezaradeného poslanca stačil pre opozičných politikov, aby sa podpísali pod zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej sa pokúsia odvolať z funkcie premiéra Fica, čím by padla celá vláda. Aj keď všetci opoziční poslanci vedeli, že ide o vopred prehraný súboj, keďže vládnuca strana disponuje v parlamente s pohodlnou väčšinou, chceli verejnosť upozorniť na celý proces prevzatia SPP štátom. A v neposlednom rade sa im vyvolaný cirkus v parlamente hodil v rámci predvolebného boja o župné stoličky, ktorý sa nezadržateľne blížil.
Zhruba v polovici septembra predseda parlamentu zahájil schôdzu na odvolávanie premiéra. Hlavnú úlohu si udržal poslanec Lipšic. Ten zopakoval, že vláda Roberta Fica je ovládaná oligarchami a finančnými skupinami. Nazval ju vládu lokajov, ktorá umožnila finančným skupinám dokončiť rozkradnutie SPP. „Ide o najväčší korupčný, finančný a ekonomický škandál v histórii Slovenska, väčší ako gorila,“ povedal v pléne Lipšic. Za ním nasledovali ďalší a ďalší opoziční poslanci. Mimoriadna schôdza k Ficovmu odvolávaniu trvala viac ako 20 hodín, opoziční poslanci strávili v laviciach dve noci. V rozprave vystúpilo niekoľko desiatok poslancov. Svoj názor nezabudol v pléne predniesť ani poslanec Ivan Mikloš za SDKÚ-DS, ktorý či už priamo alebo nepriamo privatizáciu SPP pred vyše desiatimi rokmi riadil.
Premiér spolu so svojimi socialistickými kolegami si všetky argumenty, polopravdy, konšpirácie, či urážky nechal ujsť, keďže svorne odišli po začatí schôdze z pléna. Poslanci Smeru dali o sebe počuť len v nočných hodinách, keď „veselí“ chceli ukradnúť maketu svojho straníckeho šéfa istým opozičným politikom, ktorí sa jej nechceli vzdať. Premiéra zrejme milujú všetci, teda aspoň jeho maketu v životnej veľkosti.
O dva dni po začatí mimoriadnej schôdzi sa hlasovalo o zotrvaní Fica v premiérskom kresle. Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Nezaradený poslanec Lipšic sa ešte aj potom z času na čas snažil predstaviť verejnosti ďalšie dôkazy, že prevzatie kontroly nad matkou SPP je „zlodejinou storočia“. Dôkazom napríklad malo byť založenie spoločnosti SPP Infrastructure v holandskom Amsterdame, či branie si pôžičiek zo strany podniku a jeho dcér. Ani jeden z neskôr predstavených dôkazov však už nevyvolal takú búrku ako elektronická stopa vo vládnom materiáli.
Kresťanský politik = energetický expert
Predtým ako sa stal Lipšic nezaradeným poslancom zastával rady kresťansko-demokratických poslancov. A práve svojho bývalého šéfa Jána Figeľa zrejme inšpiroval. Predsedovi KDH však už nestačilo riešiť celý problém okolo SPP len na parlamentnej pôde, ale rozhodol sa zapojiť do kauzy aj generálnu prokuratúru. „Rozhodol som sa podať podnet na generálnu prokuratúru, lebo mohlo dôjsť k spáchaniu obzvlášť závažných trestných činov. Ide o zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a o zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa,“ uviedol začiatkom novembra pred novinármi Figeľ. Podpredseda parlamentu požiadal generálnu prokuratúru, aby v celej veci posúdila najmä prevod tranzitného plynovodu do spoločnosti Eustream a jej prevzatie ručenia za bonitné akcie novovzniknutej firmy SPP Infrastructure na úrovni 500 miliónov eur. V decembri začala kauzu riešiť polícia. Neskôr však podnet predsedu kresťanských demokratov polícia odmietla. Aktuálne však do veci vstúpil Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý zrušil rozhodnutie policajnej vyšetrovateľky a nariadil jej v tomto prípade konať.
Aj ďalší kresťanský politik si nenechal príležitosť povedať niečo múdre k celej kauze. Išlo o zakladateľa KDH a neúspešného prezidentského kandidáta Jana Čarnogurského. Ten v rámci predvolebnej prezidentskej kampani požiadal premiéra, aby odvolal ministra Malatinského, pretože podľa neho „došlo k rozkrádaniu a tunelovaniu strategického podniku SPP“.
Zoznam odkladacích podmienok, ktoré musia byť splnené pred ukončením transakcie:
– získanie súhlasov orgánov na ochranu hospodárskej súťaže,
– získanie všetkých súhlasov eventuálne potrebných v zmysle Podstatných zmlúv a Podstatných zmlúv o pôžičkách,
– uzavretie dohody ohľadne skladovania plynu za podmienok prijateľných pre obidve zmluvné strany,
– uzavretie dodatku ku zmluve s Gazpromom ktorý bude obsahovať zlepšenie podmienok nákupu plynu,
– doručenie kópií zmlúv o poskytovaní služieb v súvislosti s IT službami a prenájmom nehnuteľností medzi spoločnosťou SPP a.s. a spoločnosťou SPP – distribúcia a.s.,
– odškodnenie spoločnosti SPP a.s. za environmentálnu zodpovednosť v súvislosti s plynovodom slúžiacim na prepravu (a súvisiacim majetkom) prevedeným na spoločnosť eustream, a.s. a s plynovodom slúžiacim na distribúciu (a súvisiacim majetkom) prevedeným na spoločnosť SPP – distribúcia, a.s.,
– ukončenie záruk poskytnutých spoločnosťou SPP a.s. tretím stranám,
– uzavretie licenčných zmlúv týkajúcich sa značky „SPP“ a súvisiacich práv,
– nenastane žiadna podstatná nepriaznivá zmena, (ktorou sa rozumie prerušenie dodávky zemného plynu na mieste vstupu vo Veľkých Kapušanoch alebo tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu za predpokladu, že táto udalosť bude znamenať podstatnú nepriaznivú zmenu alebo vplyv na Obchodnú činnosť),
– dôjde k nepeňažnému vkladu ponechaných dcérskych spoločností tzn. okrem iných aj eustream a.s., SPP – distribúcia a.s., Nafta a.s.,
– uzavretie novej akcionárskej zmluvy vo vzťahu k SPP Infrastructure,
– prijatie súhlasov valného zhromaždenia spoločnosti SPP a.s. s nadobudnutím prevádzaných akcií spoločnosti SPP a.s. a prevodom prevádzaných akcií spoločnosti SPP Infrastructure,
– ukončenie Cash Pool dojednaní,
– preskúmanie DVD ROMov s dokumentmi v data roome.
Zdroj: MH SR
Dnes je už viac menej isté, že štát najväčšieho dodávateľa plynu na Slovensku prevezme. Aj keď si je vedomý, že bude musieť na svojich pleciach uniesť niekoľkomiliónový dlh, ktorý sa v matke SPP vytvára vďaka stratovému predaju plynu domácnostiam. Do definitívneho prevzatia plynárenského podniku je však podľa ministra hospodárstva Malatinského potrebné splniť niekoľko odkladacích podmienok. Vďaka niektorým z týchto podmienok by sa malo podľa ministra dariť štátu postupne stratu v podniku zlikvidovať. Jednou z najdôležitejších je vyrokovanie nových podmienok v dlhodobej zmluve o dodávkach plynu s s ruskou spoločnosťou Gazprom. Rokovania sú vraj na dobrej ceste. Treba ešte dotiahnuť nejaké maličkosti. Na novej výhodnejšej cene za plynu sa vraj už obe strany dohodli. Nikto z kompetentných však novú cenu oficiálne nechcel komentovať. Ďalšími podmienkami pre prevzatie celej matky SPP je problematika okolo cien skladovania zemného plynu či odškodnenie spoločnosti SPP za environmentálnu zodpovednosť v súvislosti s plynovodom slúžiacim na prepravu a distribúciu.
Podľa zdroja, ktorý si neželal byť menovaný, okrem odkladacích podmienok brzdí celý proces prevzatia matky SPP ešte jeden problém. Ide o nájdenie schopných ľudí do vedenia spoločnosti SPP, ktorí by žiadnym spôsobom nemohli byť poprepájaní s údajnými sponzormi strany Smer a boli by dôveryhodní. Totiž aj premiér Fico si uvedomuje, že ovládnutie najväčšieho dodávateľa plynu na Slovensku môže byť pre neho skvelou príležitosťou ako ukázať, že aj štát vie byť dobrým manažérom. Avšak aj najmenší problém spôsobený ním dosadeným človekom do vedenia firmy mu môže veľmi ľahko zlomiť politický väz.
Všetko pre voličov
Premiér Robert Fico hneď potom, ako vláda súhlasila s prevzatím matky SPP, na tlačovke vymenoval niekoľko výhod tohto kroku. Jednou z nich, nesporne pre neho najdôležitejšou, je získanie kontroly nad cenotvorbou plynu pre domácnosti v najväčšom dodávateľovi tejto komodity na Slovensku. Vláda sociálnych demokratov, teda aspoň ich šéf, sa už videla ako svojimi vyhláseniami či nekontrolovateľnými pohybmi určuje trh s cenami plynu. „Získavame totálnu kontrolu nad cenami plynu. Nemusíme sa obávať, že by prišlo k nejakému zvyšovaniu cien plynu pre domácnosti od začiatku budúceho roka,“ povedal na septembrovej tlačovej besede premiér Fico. Z jeho strany výborný politický ťah. Z hľadiska trhového je však všetkým viac menej jasné, že umelo udržiavané ceny plynu kazia podmienky na trhu, a skôr či neskôr spravodlivé ceny slovenských spotrebiteľov dobehnú. Na druhej strane však bude zaujímavé sledovať, ktorá vláda sa vzdá toho, aby aspoň čiastočne ovplyvňovala ceny plynu, či rozmýšľala nad odovzdaním matky SPP znova do rúk súkromníkov.
