Talianska skupina Enel by mala za Slovenské elektrárne nakoniec zaplatiť viac ako jednu miliardu eur. Štát totiž od talianskeho investora žiada doplatok k privatizačnej sume vo výške 200 miliónov eur. Pozreli sme sa bližšie na to, čo sa všetko udialo v tejto veci pred zverejnením uvedenej sumy.
Talianska energetická skupina Enel ani tentoraz neprekvapila. Ani pri téme vyrovnania sa za privatizáciu Slovenských elektrární so štátom neopustila svoju taktiku a zaujala postoj mŕtveho chrobáka. „Keďže rokovania ešte nie sú ukončené, k tejto téme sa vyjadrovať nebudeme,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk hovorca skupiny Enel. Osem rokov nedokázali zainteresované strany nájsť dohodu, či Enel bude doplácať za 66-percentný podiel, ktorý kúpili za zhruba 840 miliónov eur, alebo či im bude štát niečo z kúpnej sumy vracať. Enel tvrdí, že o téme so štátom ešte rokuje. Keď však plánuje v najbližších mesiacoch predať svoj podiel v elektrárňach, čas na rokovania sa im rýchlo skracuje. Otázne je, či nájde ešte partnera na rokovanie. Štát už im totiž minimálne prostredníctvom médií odkázal, že chce od nich za predaj slovenského dominantného výrobcu ďalších 200 miliónov eur.
Nula verzus milióny
Štát sa dohodol s Enelom pri kreovaní privatizačných dokumentov, že obe strany sa po vstupe talianskeho investora do Slovenských elektrární bližšie pozrú na to, či cena za predávaný podiel bola adekvátna. Riešiť to začala prvá vláda Roberta Fica, keďže Enel vstúpil do elektrární v apríli 2006 a jeho vláda, v ktorej si našli miesta aj zástupcovia dnes už mimoparlamentných respektíve zaniknutých strán SNS a ĽS-HZDS, začala veliť tejto krajine ten istý rok v júli. Tento vládny kabinet dal vtedajšiemu ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi úlohu. Minister mal do konca novembra 2009 podpísať a uzatvoriť dodatok k zmluve o predaji 66-percentného podielu Slovenských elektrární talianskej spoločnosti Enel a tým definitívne ukončiť proces privatizácie. Minister vláde predložil v októbri 2009 návrh, ako sa s Enelom vyrovnať. Pracovný názov spomínaného návrhu bol „Nulový variant“. Minister Jahnátek tak navrhol vládnemu kabinetu, aby súhlasil s tým, že štát nebude žiadať doplatok za elektrárne, pričom Enel sa taktiež vzdá svojich dodatočných finančných nárokov. Janátek vtedy tvrdil, že prijatím takéhoto návrhu ušetrí štát 193 miliónov eur. Podľa Jahnátka totiž Enel mohol na základe privatizačných zmlúv podpísaných pri predaji elektrární získať spomínanú sumu. Tá sa podľa ministra mala skladať z dodatočného ocenenia majetku Slovenských elektrární vo výške zhruba 80 miliónov eur. Zvyšok mali tvoriť prostriedky, ktoré elektrárne v minulosti poskytli na činnosť Združenia Dunaj. S nulovým variantom však nesúhlasili ministri za SNS. Osobitne aj ich predseda Ján Slota. „Je nepochopiteľné hovoriť o nejakom nulovom variante a fiktívnej pohľadávke Vodohospodárskej výstavby vo výške 3,6 miliardy korún. Jej započítanie sa mi javí ako virtuálne nakreslenie miliárd na stenu a myslíme si, že to vymeníme za niečo, čo má hodnotu. Vyjadrujem len určité rozčarovanie nad tým, že sa k niečomu takému pristúpilo. Dali sme osem žalôb na Enel. Ide sa to teraz prehodnocovať? Nerozumiem tomu,“ povedal vtedy Slota pre agentúru SITA. Nepomohlo ani rokovanie koaličnej rady, dokonca ani stretnutie medzi Ficom a Slotom. O výsledkoch rokovania medzi štyrmi očami obaja predstavitelia nechceli informovať, Slota si však stál za svojim. Keďže v roku 2010 sa blížili parlamentné voľby, problém s konečnou sumou za elektrárne sa načas zamietol pod koberec.
Málo času?
Ako je všetkým známe, po parlamentných voľbách v roku 2010 vystriedala Ficovu vládu vláda Ivety Radičovej. Do kresla ministra hospodárstva zasadol Juraj Miškov, nominant strany SaS. Ten sa počas svojho pôsobenia k problému vyrovnania sa s Enelom za privatizáciu Slovenských elektrární veľmi nevyjadroval. Potvrdil len, že rokovania s talianskym investorom pokračujú. Jeho názor na celú problematiku prezradila až predsedníčka Fondu národného majetku SR Anna Bubeníková, ktorú sa chystal minister Miškov pre kauzu Gorila odvolať. Podľa nej mal Miškov poškodiť Slovensku tým, že presadzoval pri vyrovnaní sa s talianskou skupinou Enel taktiež nulový variant. Tak ako to navrhoval jeho predchodca. Podľa Bubeníkovej mal však už vtedy fond k dispozícii analýzu, ktorá hovorila o tom, že Enel má za elektrárne doplatiť 150 miliónov eur. Minister Miškov obvinenia bývalej predsedníčky fondu rázne odmietol a uviedol, že dodatočný audit preukázal doplatok pre Slovensko vo výške takmer 229 miliónov eur. Začal sa teda pýtať, že kde je 79 miliónov eur, ktoré tvorili rozdiel medzi oboma sumami. „Je pre mňa preto nepochopiteľné, že už Anna Bubeníková hovorí len o doplatku vo výške minimálne 150 mil. eur, čo bez náležitého vysvetlenia poškodzuje Slovenskú republiku o takmer 79 mil. eur. Zostáva len dúfať, že sa neobjavia ďalšie podozrenia vo forme nového prepisu podobného Gorile, v ktorom si bude postava podobná Anne Bubeníkovej týchto 79 mil. eur rozdeľovať s ďalšími členmi možnej organizovanej zločineckej skupiny, okrádajúcej Slovensko o príjmy z privatizácie štátnych aktív,“ nenechal na vtedajšej šéfke fondu nitku suchú Miškov. Keďže vláda Ivety Radičovej vládla necelé dva roky, nestihla vyrovnanie dotiahnuť do úspešného konca. Nikdy sa nedozvieme, či nejaká analýza o doplatku vo výške 150 až 229 miliónov eur aj skutočne existovala, keďže na rokovanie kabinetu nebol počas vládnutia Ivety Radičovej žiadny návrh na vyrovnanie predložený.
Znova Ficova vláda
V roku 2012 sa dostala k moci znova vláda Roberta Fica. Tentoraz jednofarebná, bez koaličných partnerov. Čakalo sa teda, že sa na stôl znova dostane nulový variant. SNS bola z hry von a vyzeralo to tak, že Taliani s týmto variantom nemajú problém, takže tomu nič nebránilo. No nestalo sa. Ministerstvo hospodárstva pod vedením Tomáša Malatinského sa k celému problému vyjadrilo až koncom roka 2012, čiže necelý rok po nástupe. Hovorca ministra Stanislav Jurikovič vtedy pre agentúru SITA povedal, že sa pokračuje v analyzovaní, či má Enel za kúpu slovenského dominantného výrobcu elektriny doplatiť, alebo mu má štát časť sumy vrátiť. Vytvorila sa pracovná skupina, ktorá mala celý problém nanovo rozlúsknuť. Termín si kompetentní radšej nedali. „Je to veľmi náročný a komplikovaný proces, ktorý tu bol roky dozadu riešený a dnes po zhruba polročnom úsilí skupiny odborníkov, ktorých menoval pán minister Malatinský, sa postupne dostávame ďalej,“ povedal pred necelými dvoma rokmi Jurikovič. Na dlhú dobu nastalo v danej veci znova ticho. Len pripomíname, že Enel počas celej doby nikdy nedokončený proces nechcel komentovať.
Chceme milióny
Po necelých dvoch rokoch, zrejme ešte pracovná skupina vytvorená bývalým ministrom Malatinským, prišla s riešením. Ministerstvo hospodárstva, aktuálne už viac ako dve mesiace vedené ministrom Pavlom Pavlisom, oznámilo, že bude od Enelu žiadať za privatizáciu elektrární doplatok 200 miliónov eur. Zatiaľ analýzu, ktorá by túto sumu zdôvodňovala, respektíve snažila sa priblížiť, ako na ňu prišli, nezverejnili. Takže uvidíme, ako dopadne tento pokus o vyrovnanie sa medzi štátom a Enelom. Už by bolo totiž na čase. A to nielen preto, že to trvá viac ako osem rokov, ale preto, lebo Enel sa svoj podiel v Slovenských elektrárňach chystá predať.
