Slovensko počas zimnej vykurovacej sezóny znížilo v porovnaní s päťročným priemerom spotrebu zemného plynu takmer o 18 percent. Vyplýva to z údajov Slovenského plynárenského dispečingu.
Ako uviedol prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Rastislav Ňukovič, k zníženiu spotreby zemného plynu prispeli dva hlavné faktory. Teplejšie počasie takmer o jeden stupeň v porovnaní s päťročným priemerom prispelo k zníženiu takmer tretinou.
Väčší vplyv, až 70 percent, však podľa neho mali úspory spotreby alebo zníženie výroby.
Plynové kondenzačné kotly
K zníženiu spotreby prispeli podľa plynárenského zväzu aj obyvatelia rodinných domov, z ktorých až 63 percent dlhodobo využíva zemný plyn ako svoj hlavný zdroj tepla. Vlani sa na Slovensku predalo viac než 35-tisíc nízkoemisných plynových kondenzačných kotlov, čo predstavuje mierny pokles oproti roku 2021.
Slovensko zaznamenalo podľa Eurostatu druhý najnižší nárast cien plynu v EÚ, rozdiely sú oproti Česku zanedbateľné
Pokles podľa SPNZ spôsobil najmä extrémne vysoký dopyt po kotloch v roku 2021 po odznení pandémie COVID-19. Počas zimy pre teplejšie počasie, vysoký stav zásob, dostatok dodávok zemného plynu, najmä vo forme LNG, cena zemného plynu na spotovom trhu klesla pod 50 eur za megawatthodinu.
Ceny elektriny a plynu v roku 2022 prudko rástli a dosiahli rekord. Ktoré štáty EÚ pocítili zvýšenie najviac?
Tento trend by sa mal podľa slovenských plynárov udržať aj v najbližších rokoch, pričom kontrakty na roky 2026 a 2027 sa momentálne pohybujú pod 35 eur za megawatthodinu.
Stav zásob zemného plynu
Na priaznivý cenový vývoj má podľa SPNZ vplyv aj vysoký stav zásob zemného plynu. V Európe je na úrovni viac ako 58 percent.
Slovenské podzemné zásobníky zemného plynu sú po zime naplnené na 60 percent. „Vzhľadom na to, že ich celkový objem 3,4 mld. metrov kubických zodpovedá 70 % ročnej spotreby, Slovensko je vo veľmi priaznivej situácii aj pred ďalšou zimou,“ dodal výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
Európa sa podľa SPNZ navyše počas zimnej sezóny stala takmer úplne nezávislou od dodávok zemného plynu z Ruska. Kým ich priemer za roky 2018 až 22 bol 31 % podielu na trhu, v súčasnosti je to už len 7 %. Najviac plynu prúdi do Európy prostredníctvom dodávateľov LNG, ide o každý štvrtý kubík.
„Súvisí to aj s posilnením infraštruktúry na prijímanie LNG. Kým vlani mala Európa 21 LNG terminálov s celkovou kapacitou 160 miliárd metrov kubických, za rok 2022 sa tento objem zvýšil o takmer 30 miliárd kubíkov,“ konštatuje Ňukovič.
Dovoz LNG z USA a Kataru
Prostredníctvom uzavretých zmlúv spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel (SPP) môže Slovensko doviezť až dve tretiny svojej spotreby z iných zdrojov ako z Ruska. Ide dovoz LNG z USA, Kataru a o kontrakt na dovoz nórskeho plynu.
Z hľadiska diverzifikácie trás bol podľa SPNZ najdôležitejším plynárenským projektom na Slovensku v roku 2022 dokončenie nového prepojovacieho plynovodu medzi Poľskom a Slovenskom, ktorý má celkovú dĺžku 164 kilometrov. Jeho kapacita v smere na Slovensko je 5,1 mld. metrov kubických, čo by mohlo pokryť celoročnú spotrebu plynu na Slovensku.
„Poľsko vďaka novému prepojeniu získava infraštruktúrny prístup k zdrojom plynu nachádzajúcim sa v krajinách južnej Európy, severnej Afriky a na Kaukaze. Na druhej strane Slovensko získava prístup k plynu z Baltic Pipe (nórsky šelf), terminálu LNG vo Świnoujście a terminálu LNG v Klaipede. To môže možnosti Slovenska v oblasti dovozu LNG značne rozšíriť, nakoľko doterajšie dodávky LNG na Slovensku sa realizovali predovšetkým z južných smerov,“ uzavrel Ňukovič.
