S predsedom predstavenstva dnes už štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel Štefanom Šabíkom sme sa okrem iného zhovárali o súčasnej situácii na trhu s plynom, o pripravenosti na plynovú krízu, či o aktuálnych rokovaniach s ruským dodávateľom plynu, firmou Gazprom Export.
Po nástupe do funkcie predsedu predstavenstva SPP ste hovorili o nutnosti reštrukturalizácie firmy. V akom štádiu sa reštrukturalizácia nachádza? Čo sa vám podarilo urobiť, a čo ešte plánujete v rámci reštrukturalizácie?
V prvej počiatočnej fáze sme sa zamerali na náklady spoločnosti. Hlavne na náklady, ktoré máme na základe dlhodobej zmluvy s ruským dodávateľom plynu a na prenájom kapacity v plynových zásobníkoch. Ďalej sme sa pozreli aj na prevádzkové náklady v samotnej spoločnosti a urobili sme už aj niektoré opatrenia. Týkalo sa to napríklad osobných nákladov, zrušili sme jednu úroveň riadenia. V ďalšom období by sme chceli ísť tou cestou, že budeme posudzovať a optimalizovať všetky procesy vo firme. Máme tím ľudí, ktorí nám poradia, ako tie procesy vylepšiť tak, aby sme zoptimalizovali organizačnú štruktúru. V priebehu budúceho roku by sme to chceli zrealizovať.
Muselo v rámci reštrukturalizácie dôjsť k prepúšťaniu zamestnancov? Respektíve plánujete väčšie prepúšťanie zamestnancov do budúcnosti?
Treba povedať, že SPP bol nastavený tak, aby poskytoval služby aj svojim bývalým dcérskym spoločnostiam SPP-distribúcia a Eustream. Niektoré tie služby ešte stále vykonávame, najmä pre SPP-distribúcia, ale postupne budú doznievať. K tomu musíme samozrejme prispôsobovať našu štruktúru, čiže aj počet ľudí, ktorí to zabezpečujú. Čiže z tohto pohľadu boli urobené určité opatrenia a k 1. augustu a k 1. septembru prebehla aj istá optimalizácia z pohľadu počtu zamestnancov. Týkalo sa to 52 pozícií.
Mali ste v pláne rokovať s vašim hlavným dodávateľom plynu, spoločnosťou Gazprom Export, o lepších podmienkach v dlhodobej zmluve, ktorú máte s nimi uzatvorenú. Ako prebiehajú rokovania?
My so spoločnosťou Gazprom Export v podstate rokujeme kontinuálne. Naše stretnutia sú na mesačnej báze. Chceme na budúci rok vylepšiť podmienky, ktoré boli vyrokované na rok 2014. V súčasnej situácii to nie je jednoduché, ale ešte nejaký čas nám do konca roka zostáva.
Pri rokovaniach o nových podmienkach zmluvy sa ich pýtate aj na súčasnú situáciu s dodávkami plynu? Keďže je známe, že už nejaký čas máte krátené dodávky plynu.
Požiadali sme nášho zmluvného partnera Gazprom Export o vysvetlenie. Odpovedali nám, že problémy s dodávkami plynu sú technického rázu. Jednak čo sa týka ťažby, a jednak čo sa týka natláčania zásobníkov plynu v Rusku. To je oficiálne vyjadrenie Gazpromu.
Hrozí reálne podľa vás počas najbližšej zimy plynová kríza na Slovensku?
Som presvedčený, že dnes sme oproti januáru 2009 už v úplne inej, lepšej situácii aj kvôli tomu, že sa podstatne zmenili podmienky pri diverzifikácii zdrojov a trás. Urobilo sa množstvo technických opatrení na to, aby sa mohol použiť plyn zo západu. Reverzné toky sú pripravené a v priebehu niekoľkých hodín je možné ich sprevádzkovať. Urobili sme veľa opatrení a sme veľmi dobre pripravení.
O akých opatreniach hovoríte?
Naším najsilnejším pilierom sú plynové zásobníky. Potom máme technickú diverzifikáciu. To znamená, že vieme doviezť plyn z Rakúska a z Českej republiky. Z Nemecka máme kúpenú prepravnú kapacitu cez Českú republiku, čím máme prístup na likvidné nemecké spotové trhy a vieme teda denne doviezť slušné množstvo plynu. Ďalej sme podpísali diverzifikačný kontrakt so spoločnosťou E.ON Global Commodities, ktorý platí od 2. októbra. Na základe tohto kontraktu vieme doviesť denne 2 milióny kubíkov plynu z Rakúska. Navyše sme urobili mimoriadny nákup plynu na spotových trhoch na posledný kvartál tohto roka a prvý kvartál budúceho roka. Toto sú všetko opatrenia, ktoré nás vedú k presvedčeniu, že sme na túto zimu dobre pripravení a vieme za akýchkoľvek podmienok zabezpečiť plyn pre našich zákazníkov.
O koľko percent by ste museli dostávať menej plynu z Ruska, aby bol problém?
V septembri boli krátenia v priemere na úrovni 15 %. Od októbra je to od 40 do 50 %. Preverili sme rôzne scenáre, aj také, že by to trvalo až do konca zimy. Ak bude naďalej pokračovať takéto krátenie, tak vieme opatreniami, ktoré sme urobili, zabezpečiť plyn pre všetkých odberateľov bez akýchkoľvek obmedzení. Potom sme sa pozreli na scenáre, ak by sa dodávky z východu zastavili úplne. V auguste sme urobili na to takzvané stres testy a vyšlo nám, že vyše päť mesiacov vieme fungovať s tými zdrojmi, ktoré tu na Slovensku máme. Treba povedať, že ako základný bezpečnostný prvok používame zásobníky plynu. Občas zaznievajú hlasy, že zásobníky na to neslúžia, ale nie je to celkom pravda.
Čo v prípade, že Rusi nebudú dodávať plyn nielen nám, ale do celej Európy?
Samozrejme zaoberáme sa aj takýmto scenárom, aj keď ja osobne ho považujem za veľmi nepravdepodobný. V tom prípade budeme musieť spolupracovať so všetkými dotknutými krajinami na úrovni Európy, ako aj v krízovom režime s prevádzkovateľom distribučnej sústavy a zásobníkov na národnej úrovni. Za týchto okolností vydržíme viac ako päť mesiacov, ako som už povedal.
Vravíte, že sa spoliehate na plynové zásobníky. V médiách sa však šíri informácia, že plynové zásobníky nie sú určené na záchranu počas plynovej krízy. Ako to teda s nimi je?
Spotreba Slovenskej republiky je niečo okolo 5 miliárd kubíkov plynu ročne. Len SPP má v zásobníkoch 1,6 miliardy kubíkov plynu. Už len z toho je vidieť, že je nezmyselné rozprávať, že sa tým budú vykrývať len nejaké denné špičky v zime. Veď neplníme zásobníky preto, aby sme si zvyšovali náklady, ale robíme to kvôli tomu, že keď sa plyn reálne zastaví, tak ho zo zásobníkov reálne využijeme. Plynové zásobníky sú bezpečnostným prvkom. Nakoniec sa tak k nim správala aj celá Európa a aj Gazprom v priebehu leta, keď skupovali kapacity v zásobníkoch. Takže nesúhlasím s názorom, že na plynové zásobníky sa nebudeme môcť počas plynovej krízy spoľahnúť.
Už dlhšie naši vrcholoví politici hovoria, že cena plynu na budúci rok pre domácnosti klesne. Ako to teda vidí manažment spoločnosti tesne pred podávaním cenových návrhov na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR?
My ako manažment spoločnosti vnímame vyjadrenia a očakávania nášho akcionára. Pozeráme sa preto na stranu nákladov a snažíme sa vytvoriť také podmienky, aby boli splnené predpoklady na možné zníženie cien pre domácnosti. Tie sú však regulovaný segment, to znamená, že ceny určuje regulačný úrad. Ten nás požiadal o určité podklady, ktoré sme mu poskytli. Diskutujeme o tom, ktoré náklady do ceny vstupujú, a ktoré nie. Podľa terajšej zákonnej úpravy nie sme povinní dávať cenový návrh. Teda ak sa ÚRSO rozhodne, že nejaký nový cenový návrh vydá, budeme ho rešpektovať.
Čiže vy ani nebudete podávať cenový návrh na ÚRSO?
Neplánujeme to.
Aké máte plány na slovenskom trhu?
Momentálne sme v pozícii kľúčového dodávateľa plynu so 64-percentným podielom na trhu. Našou ambíciou je jednoznačne udržať si túto pozíciu a byť pre našich zákazníkov garantom bezpečných a stabilných dodávok plynu. Na trhu je momentálne asi 23 obchodníkov a trh je plne liberalizovaný. Aj v týchto náročných podmienkach máme ambíciu si našu pozíciu udržať, respektíve získavať späť tých zákazníkov, ktorých sme v minulosti stratili. Môžeme povedať, že sa nám to aj celkom darí. Sme však momentálne v období, kedy sú s odberateľmi rokovania o budúcoročných zmluvách, tak nemôžem byť konkrétny. Musíme pre našich odberateľov šiť ponuky na mieru. Je to boj a chceme sa do neho aktívnejšie zapojiť.
Aké zbrane používate pri presviedčaní zákazníkov?
Naši konkurenti v plyne sa prispôsobujú našej cene a snažia sa ju nejakým spôsobom podliezť. Nám napríklad v súčasnosti pomáha bezpečnosť dodávok plynu, ktorú vieme garantovať. Verím, že po vylepšení kontraktu s ruským dodávateľom plynu budeme ešte flexibilnejší a cenovo konkurencieschopní. Pri príprave ponúk si pomáhame aj druhou komoditou, keďže sme začali predávať aj elektrinu. Tu zase ponúkame oveľa lepšiu cenu ako tradiční dodávatelia. Vlani sme v elektrine získali 40 tisíc zákazníkov a našou ambíciou je v tomto roku získať rovnako 40 tisíc zmlúv.
Elektrinu dodávate väčšinou domácnostiam, alebo aj podnikateľom?
Získali sme aj viacero podnikateľov, ale sú to najmä domácnosti, ktoré začínajú preferovať dve energie od jedného dodávateľa.
Čiže váš cieľ na trhu s dodávkami energií je minimálne udržať svoju pozíciu.
Chceme svoj trhový podiel minimálne udržať a podľa možností ho ešte zvýšiť.
Ako sa darí firme hospodáriť? Stále sa hovorí, že štát prevzal stratovú firmu.
Nechcem nejako špekulovať o vyjadreniach, ktoré zazneli. Ja si nemyslím, že sú celkom kompetentné. Prišiel som do SPP v roli manažéra a ako manažér sa snažím vylepšiť najmä nákladovú stránku, aby sme ich znižovali. Môžem povedať, že od zmeny akcionára si SPP nezobral žiadny úver, a ani si ho neplánuje zobrať. Dokonca v porovnaní s rokom 2013 sa zadlženosť voči bankovým inštitúciám znížila o 110 miliónov eur. Len pre porovnanie, naša zadlženosť v pomere k základnému imaniu je 7 %. U ostatných energetických spoločností sa toto číslo pohybuje v desiatkach percent. Aj na tom je vidieť, v akej kondícii sa SPP nachádza.
