Vďaka existencii optimálnych podpovrchových horninových štruktúr patrí Slovensko k dôležitým európskym hráčom v podzemnom skladovaní zemného plynu. Najväčším prevádzkovateľom podzemných zásobníkov u nás je spoločnosť NAFTA a.s., v ktorej sa sústreďujú jedinečné poznatky a dáta získané počas viac ako 40-ročnej histórie tohto odvetvia. Práve unikátne know-how a moderné technológie predurčujú spoločnosť NAFTA na zapojenie sa do inovatívnych projektov, ktoré hľadajú riešenia na energetické výzvy v budúcnosti. O perspektívach tohto odvetvia sme sa rozprávali s riaditeľom divízie podzemných zásobníkov zemného plynu (PZZP), Ladislavom Gorylom.
Ako by ste opísali aktuálnu situáciu v oblasti skladovania plynu v Európe a špecificky v našom regióne?
V súčasnosti dobiehajú a prichádzajú na trh projekty nových zásobníkov plynu, o ktorých výstavbe sa rozhodlo ešte pred niekoľkými rokmi. Potenciál výstavby nových zásobníkov v našom regióne je tak momentálne výrazne limitovaný. Stagnujúca spotreba plynu sa, samozrejme, premieta aj do dopytu po skladovacích službách. Čo však stále pretrváva, je vysoké napĺňanie zásobníkov pred zimnou sezónou. To len potvrdzuje, že mať fyzické zásoby plynu priamo v mieste spotreby je stále potrebné, pretože nikdy neviete, aká chladná bude zima. A to nie je úloha iba zásobníkov, ale celého plynárenstva – zabezpečiť spoľahlivé dodávky. V opačnom prípade bude plyn ako energonosič naďalej spochybňovaný, hoci neprávom, pretože poskytuje stabilné a ekonomicky výhodné dodávky energie pre spotrebiteľov a je vhodnou voľbou aj z pohľadu ochrany životného prostredia. Ak to mám teda zhrnúť, spoľahliví operátori zásobníkov s flexibilnými službami si udržiavajú svoju pozíciu na trhu. Samozrejme, nejde to bez ďalších inovácii v riadení zásobníka, ani bez vytvárania inovatívnych skladovacích produktov.
Vládne v skladovaní plynu veľká konkurencia?
Ide o vysoko konkurenčné odvetvie, a to nielen z pohľadu samotných zásobníkov v širšom regióne. Našou konkurenciou sú totiž aj iné nástroje zamerané na poskytovanie flexibility dodávok, ktoré sa dnes snažia poskytovať aj iní účastníci na trhu s plynom.
NAFTA reaguje na zmeny požiadaviek trhu predovšetkým vytváraním takých produktov, o ktoré majú klienti záujem.
Ako spoločnosť NAFTA reaguje na zmeny na trhu a nárast skladovacej kapacity v Európe?
Najlepšou reakciou je tieto zmeny predvídať a čo najrýchlejšie, ideálne v predstihu, na ne reagovať. A presne to robíme v našej spoločnosti. NAFTA reaguje na zmeny požiadaviek trhu predovšetkým vytváraním takých produktov, o ktoré majú klienti záujem. Tým mám na mysli najmä produkty zamerané na väčšiu flexibilitu a tiež vyššiu mieru customizácie produktov (produktov zameraných na zákazníka, pozn. red.). Samozrejmosťou je dnes už minimalizovanie odstávok a rôznych obmedzení pre klienta, čo si vyžaduje systematické plánovanie. A samozrejme, na prvom mieste ostáva spoľahlivosť poskytovaných služieb. Pretože skladovanie je aj o dôvere medzi klientom a prevádzkovateľom zásobníka a o istote, že klient dostane svoj plyn zo zásobníka vtedy, keď ho bude potrebovať.
Spoločnosť NAFTA je najväčším prevádzkovateľom podzemných zásobníkov plynu na Slovensku, ale čoraz viac sa zapája aj do rôznych inovatívnych energetických projektov. Znamená to, že klasické podzemné skladovanie plynu je na ústupe?
Určite nie. Aj keď spotreba zemného plynu stagnuje, plyn si stále udržiava svoje stabilné a dôležité miesto v energetickom mixe. Do hry však čoraz častejšie vstupujú obnoviteľné zdroje a aj z pohľadu budúcnosti je dôležité hľadať spoločné synergie. A o tom sú aj inovatívne projekty, do ktorých sa zapájame alebo ich sami iniciujeme. Snažíme sa v nich naplno využiť naše rozsiahle know-how, ktoré sme získali dlhoročným prevádzkovaním podzemných zásobníkov plynu, a hľadať také riešenia, kde si s obnoviteľnými zdrojmi navzájom nekonkurujeme, ale naopak, v ktorých sa vhodne dopĺňame. Som presvedčený, že uskladňovanie energie vyrobenej z akéhokoľvek zdroja je a bude čoraz aktuálnejšou témou.
Aký typ zručností a skúseností vie NAFTA priniesť svojim partnerom v týchto projektoch?
NAFTA má silné know-how najmä čo sa týka geológie, ložiskového inžinierstva, vŕtania a opráv sond. Rovnako máme silné zastúpenie aj v oblasti simulácií zásobníkov, riadiacich systémov a v procesnom inžinierstve. Týmito našimi skúsenosťami a poznatkami sa podieľame jednak na projektoch v skupine SPP Infrastructure, ale usilujeme sa ich uplatniť aj v externom prostredí.
Na akých projektoch pracujete najčastejšie?
Z nášho know-how prirodzene vyplýva, že väčšina projektov je spojených so zvýšenou automatizáciou a využívaním množstva zberaných informácií pre potreby ďalšej optimalizácie procesov. Naše zásobníky dnes monitorujeme prostredníctvom riadiacich systémov a tento trend bude ďalej narastať. To je zároveň príležitosť, aby sme viac pracovali so získanými dátami a využili ich pre lepšiu predikciu výkonových parametrov zásobníka, ako aj stavu jednotlivých zariadení. Potrebujeme dosiahnuť, aby sme čo najmenej času venovali získavaniu a spracovaniu údajov a viac sa sústredili na ich interpretácie, pretože na ich základe robíme rozhodnutia o obnove a údržbe našich zariadení. Veľkú pozornosť venujeme tiež optimalizácii spotreby palivového plynu na pohon kompresorov, ktorý predstavuje náš najväčší variabilný náklad, čím zároveň šetríme životné prostredie. A popri tom sa venujeme inovatívnym projektom, ktoré sa dnes môžu javiť ako abstraktné, ale my veríme, že ich výsledky môžu pomôcť pri postupnej premene našej spoločnosti z tradičného skladovateľa zemného plynu na skladovateľa energie.
Projekt Veľkokapacitné úložisko energie má ambíciu priniesť metodiku a komplexný súbor dát o možnostiach skladovania použiteľné pre široké spektrum lokalít, nielen jednu konkrétnu.
Dnes prebieha v Európe diskusia o koncepte power-to-gas. V čom spočívajú jeho hlavné prínosy?
Doteraz prevládal vždy koncept gas-to-power, teda výroba elektrickej energie z plynu. Dnes sa diskutuje o opačnom prístupe. Je to najmä z dôvodu, že v Európe rastie množstvo energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú veľmi volatilné, a výroba energie z nich závisí od poveternostných podmienok. V koncepte power-to-gas ide o premenu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na vodík elektrolýzou – samozrejme, v čase, kedy je prebytok elektriny z obnoviteľných zdrojov a nie je po nej dopyt. V rámci tohto procesu sa vodík následne primieša do zemného plynu, pričom vízie uvažujú o možnej koncentrácii až 10 %. Táto zmes je transportovaná existujúcou plynárenskou infraštruktúrou pre zákazníkov, kde sa môže použiť na výrobu elektriny, tepla, v priemysle, ako aj v doprave. Túto myšlienku podporuje aj skutočnosť, že preprava plynu je účinnejšia a nákladovo efektívnejšia než transport elektrickej energie. Holandský inštitút TNO porovnal investičné náklady prepravného plynovodu BBL a elektrickej prenosovej sústavy BritNet, a zistil, že náklady na prepravný plynovod predstavovali 11 EUR/kW/100 km, pričom náklady na elektrickú prenosovú sústavu dosiahli 230 EUR/kW/100 km.
Ktoré z inovatívnych projektov pokladáte v spoločnosti NAFTA za najperspektívnejšie?
Za dôležité pokladáme najmä projekty, ktoré sa týkajú zvýšenia hodnoty zásobníka, a to či už cestou zvýšenej flexibility alebo efektivity. Možno nie je až taký známy fakt, že plynárenstvo je vysoko dynamické odvetvie, kde sú bežné zmeny požiadaviek klienta aj počas plynárenského dňa, čo napríklad pri elektrine nie je úplne samozrejmé. No a, samozrejme, veľkú perspektívu vidíme v projektoch zameraných na skladovanie energie vyrobenej z rôznych zdrojov. Snažíme sa vytvárať partnerstvá s rôznymi združeniami, ktoré sa tejto oblasti venujú a intenzívne hľadáme možnosti podpory z verejných zdrojov pre ďalšie projekty. V tomto smere je našou vlajkovou loďou projekt Underground Sun Storage, v ktorom sme partnerom spoločnosti RAG. Práve vďaka tomu je dnes NAFTA ako jediná spoločnosť nepôsobiaca v Nemecku členom výskumného klastra Výroba plynu a energetické systémy DVGW (Nemecká asociácia plynárenských a vodárenských spoločností) a má pozvánky aj do ďalších podobných platforiem.
Snažíme sa naplno využiť naše rozsiahle know-how, a hľadať také riešenia, kde si s obnoviteľnými zdrojmi navzájom nekonkurujeme, ale naopak, v ktorých sa vhodne dopĺňame.
Ktoré z inovatívnych projektov pokladáte v spoločnosti NAFTA za najperspektívnejšie?
Za dôležité pokladáme najmä projekty, ktoré sa týkajú zvýšenia hodnoty zásobníka, a to či už cestou zvýšenej flexibility alebo efektivity. Možno nie je až taký známy fakt, že plynárenstvo je vysoko dynamické odvetvie, kde sú bežné zmeny požiadaviek klienta aj počas plynárenského dňa, čo napríklad pri elektrine nie je úplne samozrejmé. No a, samozrejme, veľkú perspektívu vidíme v projektoch zameraných na skladovanie energie vyrobenej z rôznych zdrojov. Snažíme sa vytvárať partnerstvá s rôznymi združeniami, ktoré sa tejto oblasti venujú a intenzívne hľadáme možnosti podpory z verejných zdrojov pre ďalšie projekty. V tomto smere je našou vlajkovou loďou projekt Underground Sun Storage, v ktorom sme partnerom spoločnosti RAG. Práve vďaka tomu je dnes NAFTA ako jediná spoločnosť nepôsobiaca v Nemecku členom výskumného klastra Výroba plynu a energetické systémy DVGW (Nemecká asociácia plynárenských a vodárenských spoločností) a má pozvánky aj do ďalších podobných platforiem.
Čím je projekt Underground Sun Storage unikátny?
Underground Sun Storage predstavuje jedinečný projekt uskladňovania energie z obnoviteľných zdrojov v podzemných geologických štruktúrach vo forme zmesi zemného plynu a vodíka. Úspešné odskúšanie tejto technológie môže byť v budúcnosti jednou z možností uskladňovania nadbytočnej energie z obnoviteľných zdrojov (OZE), ktorú zatiaľ vie ľudstvo skladovať len v obmedzenej miere, a preto ostáva často nevyužitá. Takéto riešenie by zvýšilo atraktivitu OZE, dovolilo by im naďalej rásť a odrazilo by sa aj na významnom znižovaní emisií CO2. Projekt je v rámci Európy jedinečný v tom, že sa realizuje v laboratórnych podmienkach, ale v druhej fáze aj priamo na vyťaženom ložisku zemného plynu.
Spomínaný projekt Underground Sun Storage je od tohto roku v testovacej prevádzke. Aká je úloha spoločnosti NAFTA?
My sme sa na základe rozsiahlych skúseností v oblasti podzemného skladovania stali partnerom pri modelovaní reaktívneho transportu a analýze vplyvu vodíka na podpovrchovú hermetickosť podzemného vystrojenia sond. NAFTA mala za úlohu tiež pripraviť technický návrh a dodať kompresor do testovacieho zariadenia. Samotný projekt má niekoľko fáz, na ktorých sa podieľajú ďalší partneri. Testovaný je vplyv zmesi zemného plynu a vodíka na ložiskové horniny a koróziu oceľových prvkov zásobníkov, a tiež jej správanie v statických a dynamických podmienkach. Toto testovanie prebieha formou laboratórnych testov, simulácií a experimentov. Vrcholom projektu je realizácia pilotného zatláčania a ťažby zmesi zemného plynu a vodíka v reálnych podmienkach zásobníka, čo sa deje práve v tomto období.
Ako hodnotíte vašu doterajšiu účasť na tomto projekte?
Vždy je dobré pracovať na spoločných projektoch s rôznymi partnermi. Dáva to šancu naučiť sa niečo nové, mať možnosť pozrieť sa na veci aj z iného pohľadu a niekam sa posúvať. Začiatok bol hektický, pretože sme museli veľmi rýchlo nabehnúť už do rozbehnutého projektu rakúskej spoločnosti RAG a ďalších partnerov a dodržať pomerne striktné termíny. Nám sa to podarilo najmä vďaka mojim kolegom, ktorí odviedli kus práce a aj ich zásluhou je dnes demonštračné zariadenie postavené a aktuálne prebieha fyzické vtláčanie zmesi plynu a vodíka do priestorov vyťaženého ložiska. Projekt je jedinečný v tom, že sa nerealizuje v laboratórnych podmienkach, ale priamo na ložisku a je ďalším impulzom pre naše vlastné projekty, ktoré by sme chceli rozvíjať.
Spoločnosť NAFTA už avizovala ďalší podobný projekt, konkrétne Veľkokapacitné úložisko energie.
Zjednodušene ide o projekt, v ktorom sa na základe laboratórnych testov realizovaných v spolupráci s našimi vedcami pokúsime nájsť u nás vhodnú lokalitu na realizáciu veľkokapacitného úložiska energie, ktoré bude spĺňať všetky požadované kritériá na bezpečné skladovanie zmesi zemného plynu a vodíka. Projekt má niekoľko fáz. Najprv budú overené všetky charakteristiky ložiska, aby bolo skladovanie zmesi plynu a vodíka bezpečné. Testovanie bude prebiehať v laboratórnych podmienkach a následne budú pomocou vytvorenej metodiky identifikované potrebné charakteristiky ložiska, ako aj požiadavky na jeho hermetickosť.
V čom sa líši od projektu Underground Sun Storage?
Nové projekty skladovania energie vo forme zmesi plynu a vodíka sú zväčša orientované užšie, na konkrétnu lokalitu alebo typ úložiska, prípadne sú zamerané na testovanie uskladňovania v reálnych prevádzkach. Projekt Veľkokapacitné úložisko energie má ambíciu priniesť metodiku a komplexný súbor dát o možnostiach skladovania použiteľné pre široké spektrum lokalít, nielen jednu konkrétnu.
Kedy sa bude tento projekt realizovať?
Projekt je v súčasnosti v štádiu počiatočných analýz a príprav, konkrétny termín jeho realizácie bude známy až po ukončení prípravnej fázy. Zámerom je tiež získať prefinancovanie z fondov Európskej únie, keďže bude významným prínosom pre celý energetický trh.
Ak by sa tento koncept ukázal ako perspektívny, máme podľa vás na Slovensku vhodné podmienky na takéto úložisko?
Myslím si že áno, veď napokon prevádzkujeme už dnes jeden unikátny zásobníkový komplex, v ktorom úspešne skladujeme energiu.
