Do polovice budúceho roka musí spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline doriešiť trasovanie ropovodu.
Spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú založili Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-percentný), sa pri projekte ropovodu Bratislava-Schwechat kráti čas. Firma má už len približne desať mesiacov, aby dopracovala projekt do realizačného štádia, vrátane alternatívnych technických, technologických a legislatívnych riešení. Vláda SR na konci minulého roka dala spoločnosti 18 mesiacov, aby vyriešila problémy s trasovaním ropovodu na slovenskej strane.
Neoblomné mesto
„Naďalej platí, že v prípade projektu Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP) je potrebné vyriešiť konečné rozhodnutie vo vzťahu k trase tohto ropovodu, ako aj k jeho realizácii,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk hovorca ministra hospodárstva Maroš Stano. V súčasnosti je stále v platnosti uznesenie mesta Bratislava spred troch rokov, ktoré jednoznačne hovorí o negatívnom postoji hlavného mesta k spomínanému ropovodnému projektu. „Preto nie je možné tak významný projekt, akým je ropovodné prepojenie Bratislava-Schwechat, realizovať bez pozitívneho stanoviska a súčinnosti hlavného mesta, keďže podstatná časť ropovodu v rámci slovenského úseku prechádza práve územím Bratislavy,“ upozornil Stano.
Možno zamrazia
Podľa ministerstva hospodárstva, ktoré je jediným akcionárom spoločnosti Transpetrol, doteraz sa nenašiel konsenzus zúčastnených strán, predovšetkým samosprávy hlavného mesta, ktorá odmieta prostredníctvom uznesenia trasovanie ropovodu na jej území. „Preto sme odporučili detailne a definitívne dopracovať projekt do realizačného štádia, vrátane alternatívnych technických, technologických a legislatívnych riešení do 18 mesiacov, teda približne do polovice roku 2019. V prípade nezmeneného, respektíve odmietavého postoja hlavného mesta k projektu ropovodu BSP aj po dopracovaní projektu do realizačného štádia odporučíme následne pozdržať realizáciu tohto ropovodného prepojenia,“ konštatoval Stano.
Problémy s trasami
Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Tie sa týkajú výlučne úseku, ktorý vedie územím SR. Na území Rakúskej republiky je ropovod v celej dĺžke plánovanej trasy (viac ako 2/3 celkovej dĺžky trasy ropovodu) pripravený na okamžitú realizáciu. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa Transpetrolu finančne nákladnejšie. Ropovod by mal stáť 75 až 140 miliónov eur.
Transpetrol mal začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúva. Na výhodnosti projektu sa zhodli skoro všetky slovenské politické strany. Proti výstavbe sa vyjadrovala len strana Most-Híd, ktorá je v súčasnosti vo vládnej koalícii. Proti slovensko-rakúskemu ropovodu už dlhší čas bojujú aktivisti.
Na tému ropovodného projektu BSP upozornil aj portál biztweet.eu.
